Požičať si peniaze nebolo jednoduché ani v minulosti. Ak človek nechcel naletieť úžerníkom alebo splácať vysoké úroky v bankách, nemal veľa možností. S geniálnym nápadom prišiel Samuel Jurkovič, ktorý v roku 1845 založil Spolok gazdovský.

Slovenský priekopník idey družstevníctva

9. februára 1796 sa narodil v Brezovej pod Bradlom priekopník družstevníctva na Slovensku, národný buditeľ, ľudovýchovný pracovník, divadelný organizátor, spolupracovník a zať J. M. Hurbana, člen Tatrína, podporovateľ Slovenskej národnej rady a učiteľ Samuel Jurkovič. Vzdelanie získal spočiatku v rodnej obci, pokračoval v dolnozemskom Rábe, Trnave, Bratislave, Banskej Bystrici (lýceum) a opäť v Bratislave (teológia). Jurkovič bol znalý tiež cudzích jazykov, konkrétne maďarčiny, nemčiny a latinčiny, študoval tiež francúzštinu a jazyk hudby, teda hru na klavíri (k tejto činnosti ho motivovala dcéra Jozefa Krupca).

V roku 1832 sa stáva učiteľom v Sobotišti, kde začal intenzívne spolupracovať s farárom Jánom Šulekom, s ktorým podľa Ľ. Batku st. tvorili tandem a spájal ich podobne smutný osud v podobe úmrtí detí a manželiek. Počas pôsobenia v Sobotišti si zobral sestru svojej nebohej manželky Júliu, ktorá taktiež zomrela. Aj napriek všetkému nešťastiu sa Jurkovič nenechal zlomiť. S Jánom Šulekom zakladali ľudové spolky, pomáhali ľuďom hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju.

Jurkovič nadviazal spoluprácu so Spoločnosťou česko-slovanskou a Ústavom reči a literatúry česko-slovanskej v Bratislave, kde sa spojil so štúrovcami. Štúrovskú literatúru podporoval a šíril v nitrianskej stolici, založil čitateľský spolok nitrianskeho seniorátu, ktorý sám finančne podporil. Podporoval Hurbana a komunikoval s národnými buditeľmi. Neveril však tomu, že Viedeň splní národnostné a sociálne požiadavky Slovákov a upozorňoval na to aj pred revolúciou. Privítal založenie Slovenských národných novín, zúčastňoval sa zasadania Tatrína a k vrcholovým momentom jeho života patrí spolupodieľanie sa na Nitrianskych žiadostiach (Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianske), založenie inštitúcie Slovenské národné divadlo nitranské a prvého družstva na európskom kontinente Spolku gazdovského.

Okovy feudalizmu

Nemali sme tu žiaden priemysel a v poľnohospodárstve pretrvávali poddanské vzťahy. Okovy feudalizmu stále spútavali naše obyvateľstvo. K tomuto všetkému si predstavte neúrody, hladomory, revolúciu, epidémiu cholery. V týchto podmienkach vyrastala mladá štúrovská generácia na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorá si uvedomovala, že ak chce zmeniť sociálnu situáciu a odstrániť biedu z každodenného života ľudí, nestačí len mať vlastný jazyk, vzdelávať a vychovávať k národnému cíteniu, ale musia vyriešiť aj nie veľmi dobrú hospodársku situáciu ľudí. K takémuto poznaniu dospeli aj mnohí ďalší dedinskí kňazi a učitelia, ku ktorým patril aj Samuel Jurkovič, učiteľ v Sobotišti.

Spolok gazdovský, Prvé úverové družstvo v Európe

Prvé úverové družstvo v kontinentálnej Európe pod názvom Spolok gazdovský založil Samuel Jurkovič 9. februára 1845 v Sobotišti. Svojim členom spolok poskytoval lacný úver z prostriedkov, ktoré vznikali pravidelným vkladaním úspor do družstevnej pokladne. Lacnejší úver pomohol členom, aby zlepšili svoje sociálne podmienky, neboli závislí od úžerníkov (úroky až 50 %) a ochránil ich pred exekúciou. Podľa stanov bol vklad 30 strieborných grajciarov a povinný týždenný príspevok 3 groše. Finančné prostriedky tvoril podielový kapitál, týždenné vklady a 6 % úrokov z pôžičiek. Hlavnými zásadami Gazdovského spolku bola dobrovoľnosť vstupu, svojpomoc, vzájomnosť a samospráva. Spolok napomáhal rozširovaniu vzdelania členov a vychovával ich v slovenskom národnom duchu. Spolok, založený na 6 rokov, mal neskôr až 60 členov. Funkcionári predseda, pokladník a účtovníci – boli volení na členských schôdzach. Predsedom po celý čas trvania spolku bol Samuel Jurkovič. Výročné členské schôdze sa konali ročne od apríla 1848, keď kapitál spolku dosiahol vyše 600 zlatých. Veľmi pekne túto potrebu pomáhať pozdvihnúť hospodársku situáciu vystihuje jeho citát zo Stanov Gazdovského spolku:

„Spolok gazdovský je tovarišstvo dobrovoľné, tím cílem založené, aby sa majetnosť, gazdovstvo, remeslá a vubec lepší stav gazdovství napomoci mohel.“

Mravne a čestne žiť

Členstvo bolo dobrovoľné a bolo viazané sľubom triezvosti. Boli stanovené prísne podmienky, za ktorých mohol žiadateľ získať úver (mravne a čestne žiť, vyvarovať sa alkoholu, nočnému túlaniu a hraniu v karty).

Inšpiratívny Samuel Jurkovič

Zložitá politická situácia v období Bachovho absolutizmu a po revolúcii v roku 1848 spolu s prenasledovaním národne orientovaného Jurkoviča viedli k tomu, že musel odísť do Prahy. Spolok gazdovský preto ukončil činnosť 28. januára 1851. Po svojom návrate sa Jurkovič pokúsil obnoviť jeho činnosť, onedlho ho však opäť rozpustili. Podľa vzoru spolku v Sobotišti boli v roku 1845 založené gazdovské spolky vo Vrbovciach, v Brezovej pod Bradlom, na Myjave a neskôr desiatky spolkov a družstiev po celom Slovensku.

Gazdovská myšlienka a význam pre svet

Význam Samuela Jurkoviča je dodnes inšpiratívny a aktuálny. Svetové krízy dokázali, že práve družstvá sú najodolnejšie voči nestabilite finančných trhov. Navyše medzi ľuďmi posilňujú mieru spolupatričnosti a solidarity. Družstvo nie je iba ekonomická bunka, a ako to dokázal aj Samuel Jurkovič, jeho zmysel spočíva tiež v kultivácii človeka, svojpomoci, spolupatričnosti a upevnení komunitárnych hodnôt. Družstevné princípy sú priamo-demokratické, samosprávne (jeden človek, jeden hlas), sú teda opakom autoritatívneho vedenia podniku. Pokračovateľmi myšlienky Samuela Jurkoviča boli v Nemecku a Rakúsku Raiffeisenky a v Čechách Kampelišky.

Starostlivosť o životné prostredie

Jurkovič tiež propagoval poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a ovocinárstvo s cieľom rozšíriť nové druhy viniča, ovocných stromov a moderných spôsobov obrábania pôdy. Jurkovič kultivoval okolitú prírodu a vysádzal stromy, zaoberal sa pestovaním nových plodín, v Novom Meste nad Váhom (vďaka pokusom s ničením buriny) zvýšil úrodu burgundského, o čom aj napísal samostatné dielo Bezpečné zakladanie vinohradov.

V Sobotišti zavádzal nové druhy plodín, vysádzal ovocné stromy, odvodnil močiar, vyčistil zanedbaný prameň, upravil celé okolie Sobotišta vysádzaním nových druhov stromov a taktiež masovej výsadby slovanského symbolu – lipy (pôsobil v tomto kontexte aj v Brezovej, Vrbovciach či Turej Lúke). Jurkovičove vysádzanie líp nasledovali aj jeho stúpenci. Spolok gazdovský prijal návrh vysadiť 120 stromčekov a  vysadili ich až 160 (vznikol háj zvaný Lipnica).

Propagácia myšlienky gazdovstva v Slovenskje národňje novini

Sobotišské družstvo bolo vzorom pre zakladanie iných podobných spolkov, pričom akúsi reklamu im robili Slovenskje národňje novini, ktoré vydával Ľudovít Štúr. Pred rokom 1948 bolo na Slovensku 809 úverových družstiev, 58 roľníckych vzájomných pokladníc, 39 živnostenských a občianskych úverových ústavov a 20 mestských sporiteľní s ôsmimi filiálkami a zberňami.

Slovenská banková asociácia (SBA)

„Spolok sa stal základom slovenskej bankovej sústavy. Jeho úlohou bolo jednak sprístupniť lacnejšie úvery, ale zároveň viedol k mravnosti,“ uviedla v správe pre médiá Slovenská banková asociácia (SBA).