Šťastné gazdovanie na Slovensku
Existuje krajina, ktorou by sa mohlo Slovensko inšpirovať? Krajina, kde neexistujú bilbordy a nie sú fastfoody? V časoch totálneho konzumu, všetko valcujúcej reklamy, mediálnej manipulácie a neustáleho naháňania sa za zvyšovaním produktivity, jestvuje krajina Bhután, kde sú ľudia skutočne šťastní. Slovensko je vidiecka krajina, väčšina Slovákov má dušu vidiečana, vzťah k pôde a prírode. To ich robí šťastnými. Návrat ku koreňom gazdovstva a k pestovaniu vlastnej obživy gazdov a gazdiniek a ich ponuky služieb je aj návrat ku šťastiu Slovenska.
Krajina, kde ryba vonia od hlavy a do sveta by mohla vyvážať čas a šťastie
Jozef Banáš: Človeku sa ani nechce veriť, že v časoch totálneho konzumu, všetko valcujúcej reklamy, mediálnej manipulácie a neustáleho naháňania sa za zvyšovaním produktivity, jestvuje krajina, kde sú ľudia skutočne šťastní. Krajina, v ktorej nepoznajú kategóriu hrubý domáci produkt, ale hrubé domáce šťastie. Krajina, v ktorej nekúpite cigarety, pretože fajčenie je považované za neslušnosť, krajina, kde neexistujú bilbordy, nie sú fastfoody a v ktorej sú zakázané igelitové vrecká. Bhután je vývozcom elektrickej energie, áut poháňaných elektrinou pribúda. Bhutánci sú veľmi spoločenskí a radi sa hrajú. Praktizovať fyzicky náročné športy sa v dôsledku redšieho vzduchu prakticky nedá. Azda i to je dôvod, prečo sa v krajine nikto neponáhľa a nikto sa iného nesnaží predbehnúť. Keď svojho času usporiadali v Thimpu medzinárodnú konferenciu s cieľom vytypovať komodity, ktorých je v Bhutáne najviac a mohli by ich vyvážať, domáci navrhli – čas. Znie to úsmevne, no čas je ozaj tou veličinou, ktorej majú v tejto krajine najviac.
Skromný kráľ a múdry vlastenec
Kráľ je známy svojou skromnosťou, žije v nenápadnom dome a dôvod, prečo ho Bhutánci milujú, je aj ten, že jeho slová sa zhodujú so skutkami. V Bhutáne doslova platí porekadlo, že ryba od hlavy vonia. Kráľ sa vyjadril o láske k vlasti:
„Jedna vec je milovať svoju vlasť a druhá vec je milovať ju múdro.“
Bhutánci a šťastie
Bhutánci šťastie nemerajú v peniazoch. Vravia:
„Každý človek chce byť šťastný, ale vy, ktorí ste odchovaní na materializme, šťastní nikdy nebudete. Získate jednu vec, po ktorej túžite, na chvíľu vás to spraví šťastnými, potom však začnete túžiť po druhej veci, tretej a nikdy spokojní nebudete. My sa však tešíme zo života s našimi rodinami, priateľmi, s naším kráľom a so všetkými bytosťami. Základ nášho šťastia nie je v braní, ale v dávaní, v pomoci iným.“
Inšpirované skutočnou realitou Bhutánu
Sami posúďte a vyberte si z bodov Bhutánu svoj preferovaný ukazovateľ šťastia a pravidlo pre volených zástupcov a zamestnancov štátnej moci, ktorú majú v rukách podľa ústavy občania Slovenskej republiky.
- Tento štát ležiaci na východnom konci himalájskych hôr je iba trochu menší než naša republika a ukrýva sa vysoko v horách, no aj napriek tomu láka turistov z celého sveta do svojich ulíc.
- Bhután je ako kráľovstvo z rozprávky, mladý bohatý princ sa zamiluje do obyčajného, múdreho dievčaťa a spoločne sa snažia vytvoriť z tejto krajiny ideálne miesto pre život.
- Obrovským príkladom je tunajší panovník a jeho skromné myslenie – nebýva v paláci, ale v obyčajnom domčeku, veľmi často sa stretáva s ľuďmi a načúva ich požiadavkám.
- Panovník odmieta hrubý domáci produkt ako ukazovateľ blahobytu krajiny. Za jediný správny spôsob odhadu blahobytu považuje totiž meranie miery ľudského šťastia.
- V roku 2008 zriadili Výbor pre hrubú národnú spokojnosť.
- Krajina sa o svojich obyvateľov zaujíma, a tak kolónka, kde sa značila miera spokojnosti, nechýbala ani v dotazníku pri sčítaní ľudu. Kráľovstvo šlo ešte ďalej a vytvorilo ministerstvo šťastia, ktoré podobne ako HDP meria a usiluje sa riadiť národné šťastie.
- V Bhutáne nie sú žiadni bezdomovci. Ak niekto z rôznych príčin príde o strechu nad hlavou, navštívi kráľa a ten mu pridelí malý kúsok pôdy, kde môže pestovať rastliny na svoju obživu a postaviť si príbytok.
- Bhutánčania majú úplne bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Navyše si môžu vybrať z tradičnej aj klasickej medicíny, ktorú v kráľovstve poskytujú.
- Malé ázijské kráľovstvo si zachováva svoju kultúru, hlboké tradície aj hodnoty ako dôležitosť rodiny a nedotknuteľnosť krajiny.
- Okrem malých dediniek je v Bhutáne samozrejme mnoho miest, ani ich vzhľad však nie je typický – žiadne fastfoody ani billboardy, pretože reklama budí v ľuďoch túžbu po majetku.
- Dostať sa do kráľovstva nie je jednoduché ani dnes. Po krajine sa môže cestovať len v skupinách so sprievodcom a turisti aj tak nemajú prístup všade. Domy sú vďaka tomuto zmýšľaniu stále odomknuté a vždy sa dočkáte pomoci miestnych.
- Tradičný spôsob života tu silne prispieva k zdravému vývoju nášho vnútra.
- Všeobecne tiež platí, že ľuďom sa dobre žije na miestach, kde panuje príjemná atmosféra, pokoj a dôvera.
- Meditácia je tu preto na dennom poriadku. Dôležitý je aj život bez strachu a naväzovanie kvalitných spoločenských vzťahov.
- Bhután bol prvou krajinou na svete, ktorá ukotvila priamo v ústave povinnosti na ochranu životného prostredia. Medzi požiadavky patrí, že najmenej 60 percent krajiny musí mať trvalý lesný porast.
- Ženy majú v Bhutáne vynikajúce postavenie. Nie len že si ich tu vážia, ale prejavuje sa to, aj pokiaľ ide o dedenie. Majetok, dobytok, nehnuteľnosti, pôda – to všetko pripadne najstaršej dcére, nie synovi.
- Hlavné mesto krajiny, Thimpu, nemá ani jediný semafor. Keď sa jednu križovatku nainštalovali prvú automatickú svetelnú signalizáciu, obyvatelia boli proti, a tak semafor odstránili a dopravu ďalej riadil policajt.
- Prijať ponúkané jedlo na prvý raz je v Bhutáne spoločensky nevhodné. Tamojšia etiketa diktuje zo dva-trikrát odmietnuť so zakrytými ústami, až potom sa do stravy pustiť.
- Bhután bol jednou z posledných krajín sveta, kde sa zaviedla televízia. Zákaz pozerať vysielanie prestal platiť presne pred 20 rokmi.
- Národné oblečenie diktuje mužom dlhé plášte a ženám tradičné šaty. Sociálny status naznačuje šatka prehodená na ľavom pleci – vyššie postavení a mnísi nosia žltú, obyčajní ľudia bielu.
Bhután, posledné rozprávkové kráľovstvo
Bhután je už niekoľko rokov označovaný za „najšťastnejšiu“ a „najzelenšiu“ či „najekologickejšiu“ krajinu sveta. Tradičný spôsob života tu silne prispieva k zdravému vývoju nášho vnútra. Bhutánci sú nápomocní, milí, ochotní, usmiati, nepoznajú stres, strach, v krajine sa nekradne, je absolútne bezpečná. V Bhutáne je asi 60-tisíc áut, z toho dve tretiny v stotisícovom hlavnom meste Thimphu. Jedinú križovatku riadi večne usmiaty policajt. Parkovanie na chodníkoch vyriešili jednoducho – chodníky sú natoľko vysoké, že sa na ne nedá autom dostať.
Návrat ku koreňom gazdovstva
Slovensko je vidiecka krajina, väčšina Slovákov má dušu vidiečana, vzťah k pôde a prírode. To ich robí šťastnými. Návrat ku koreňom gazdovstva a k pestovaniu vlastnej obživy gazdov a gazdiniek a ich ponuky služieb je aj návrat ku šťastiu Slovenska.
Slovensko – Hriňovské lazy
Európsky slovenský unikát Hriňovské lazy sú typické rozdrobenosťou ornej pôdy medzi ľudí na parcely a terasovité políčka, ktoré sú často vymedzené kamennými valmi. Jedinečnú tvár si Hriňovské lazy zachovali dodnes, pretože tu nikdy nedošlo ku kolektivizácii. Ľudia tu mali odjakživa k pôde veľmi silný vzťah, a tak aj dnes rodiny žijú na tých istých pozemkoch, ako ich predkovia pred desiatkami až stovkami rokov.
Slovenské tradície
Ľudová architektúra, chov hovädzieho dobytka a ošípaných a obrábanie pôdy je v Podpoľaní dodnes typické. Nechýba ani ovčiarska tradícia, ktorá sa orientuje na výrobu kvalitných syrov.
Šťastný život v Podpoľaní
Región Podpoľanie patrí medzi najsvojráznejšie regióny na Slovensku a medzi symboly slovenskosti. Táto očarujúca podhorská krajina vyniká prírodnými zaujímavosťami, množstvom lesov, potokov a minerálnych prameňov, ale aj jedinečnou a stále živou ľudovou kultúrou. Mestá, obce Podpoľania a laznícke usadlosti rozptýlené na úpätí Poľany ponúkajú jedinečnú nedotknutú prírodu, stretnutia s tradíciami a čaro vidieckeho života.
Naši predkovia si zem chránili a vážili!
Naša Zem nám dáva život a všetko preň. Slovenská pôda je doslova pokropená slzami celých generácii hrdých a nezlomných Slovákov, ktorí ju zúrodňovali a bránili pred nepriateľmi, aby nám ju raz mohli odovzdať ako to najvzácnejšie dedičstvo. K tomuto dedičstvu sa preto treba správať s úctou a vážiť si ho.