Kategória: Články

Existuje krajina, ktorou by sa mohlo Slovensko inšpirovať? Krajina, kde neexistujú bilbordy a nie sú fastfoody? V časoch totálneho konzumu, všetko valcujúcej reklamy, mediálnej manipulácie a neustáleho naháňania sa za zvyšovaním produktivity, jestvuje krajina Bhután, kde sú ľudia skutočne šťastní. Slovensko je vidiecka krajina, väčšina Slovákov má dušu vidiečana, vzťah k pôde a prírode. To ich robí šťastnými. Návrat ku koreňom gazdovstva a k pestovaniu vlastnej obživy gazdov a gazdiniek a ich ponuky služieb je aj návrat ku šťastiu Slovenska.

Krajina, kde ryba vonia od hlavy a do sveta by mohla vyvážať čas a šťastie

Jozef Banáš: Človeku sa ani nechce veriť, že v časoch totálneho konzumu, všetko valcujúcej reklamy, mediálnej manipulácie a neustáleho naháňania sa za zvyšovaním produktivity, jestvuje krajina, kde sú ľudia skutočne šťastní. Krajina, v ktorej nepoznajú kategóriu hrubý domáci produkt, ale hrubé domáce šťastie. Krajina, v ktorej nekúpite cigarety, pretože fajčenie je považované za neslušnosť, krajina, kde neexistujú bilbordy, nie sú fastfoody a v ktorej sú zakázané igelitové vrecká. Bhután je vývozcom elektrickej energie, áut poháňaných elektrinou pribúda. Bhutánci sú veľmi spoločenskí a radi sa hrajú. Praktizovať fyzicky náročné športy sa v dôsledku redšieho vzduchu prakticky nedá. Azda i to je dôvod, prečo sa v krajine nikto neponáhľa a nikto sa iného nesnaží predbehnúť. Keď svojho času usporiadali v Thimpu medzinárodnú konferenciu s cieľom vytypovať komodity, ktorých je v Bhutáne najviac a mohli by ich vyvážať, domáci navrhli – čas. Znie to úsmevne, no čas je ozaj tou veličinou, ktorej majú v tejto krajine najviac.

Skromný kráľ a múdry vlastenec

Kráľ je známy svojou skromnosťou, žije v nenápadnom dome a dôvod, prečo ho Bhutánci milujú, je aj ten, že jeho slová sa zhodujú so skutkami. V Bhutáne doslova platí porekadlo, že ryba od hlavy vonia. Kráľ sa vyjadril o láske k vlasti:

„Jedna vec je milovať svoju vlasť a druhá vec je milovať ju múdro.“

Bhutánci a šťastie

Bhutánci šťastie nemerajú v peniazoch. Vravia:

„Každý človek chce byť šťastný, ale vy, ktorí ste odchovaní na materializme, šťastní nikdy nebudete. Získate jednu vec, po ktorej túžite, na chvíľu vás to spraví šťastnými, potom však začnete túžiť po druhej veci, tretej a nikdy spokojní nebudete. My sa však tešíme zo života s našimi rodinami, priateľmi, s naším kráľom a so všetkými bytosťami. Základ nášho šťastia nie je v braní, ale v dávaní, v pomoci iným.“

Inšpirované skutočnou realitou Bhutánu

Sami posúďte a vyberte si z bodov Bhutánu svoj preferovaný ukazovateľ šťastia a pravidlo pre volených zástupcov a zamestnancov štátnej moci, ktorú majú v rukách podľa ústavy občania Slovenskej republiky.

• Tento štát ležiaci na východnom konci himalájskych hôr je iba trochu menší než naša republika a ukrýva sa vysoko v horách, no aj napriek tomu láka turistov z celého sveta do svojich ulíc.
• Bhután je ako kráľovstvo z rozprávky, mladý bohatý princ sa zamiluje do obyčajného, múdreho dievčaťa a spoločne sa snažia vytvoriť z tejto krajiny ideálne miesto pre život.
• Obrovským príkladom je tunajší panovník a jeho skromné myslenie – nebýva v paláci, ale v obyčajnom domčeku, veľmi často sa stretáva s ľuďmi a načúva ich požiadavkám.
• Panovník odmieta hrubý domáci produkt ako ukazovateľ blahobytu krajiny. Za jediný správny spôsob odhadu blahobytu považuje totiž meranie miery ľudského šťastia.
• V roku 2008 zriadili Výbor pre hrubú národnú spokojnosť.
• Krajina sa o svojich obyvateľov zaujíma, a tak kolónka, kde sa značila miera spokojnosti, nechýbala ani v dotazníku pri sčítaní ľudu. Kráľovstvo šlo ešte ďalej a vytvorilo ministerstvo šťastia, ktoré podobne ako HDP meria a usiluje sa riadiť národné šťastie.
• V Bhutáne nie sú žiadni bezdomovci. Ak niekto z rôznych príčin príde o strechu nad hlavou, navštívi kráľa a ten mu pridelí malý kúsok pôdy, kde môže pestovať rastliny na svoju obživu a postaviť si príbytok.
• Bhutánčania majú úplne bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Navyše si môžu vybrať z tradičnej aj klasickej medicíny, ktorú v kráľovstve poskytujú.
• Malé ázijské kráľovstvo si zachováva svoju kultúru, hlboké tradície aj hodnoty ako dôležitosť rodiny a nedotknuteľnosť krajiny.
• Okrem malých dediniek je v Bhutáne samozrejme mnoho miest, ani ich vzhľad však nie je typický – žiadne fastfoody ani billboardy, pretože reklama budí v ľuďoch túžbu po majetku.
• Dostať sa do kráľovstva nie je jednoduché ani dnes. Po krajine sa môže cestovať len v skupinách so sprievodcom a turisti aj tak nemajú prístup všade. Domy sú vďaka tomuto zmýšľaniu stále odomknuté a vždy sa dočkáte pomoci miestnych.
• Tradičný spôsob života tu silne prispieva k zdravému vývoju nášho vnútra.
• Všeobecne tiež platí, že ľuďom sa dobre žije na miestach, kde panuje príjemná atmosféra, pokoj a dôvera.
• Meditácia je tu preto na dennom poriadku. Dôležitý je aj život bez strachu a naväzovanie kvalitných spoločenských vzťahov.
• Bhután bol prvou krajinou na svete, ktorá ukotvila priamo v ústave povinnosti na ochranu životného prostredia. Medzi požiadavky patrí, že najmenej 60 percent krajiny musí mať trvalý lesný porast.
• Ženy majú v Bhutáne vynikajúce postavenie. Nie len že si ich tu vážia, ale prejavuje sa to, aj pokiaľ ide o dedenie. Majetok, dobytok, nehnuteľnosti, pôda – to všetko pripadne najstaršej dcére, nie synovi.
• Hlavné mesto krajiny, Thimpu, nemá ani jediný semafor. Keď sa jednu križovatku nainštalovali prvú automatickú svetelnú signalizáciu, obyvatelia boli proti, a tak semafor odstránili a dopravu ďalej riadil policajt.
• Prijať ponúkané jedlo na prvý raz je v Bhutáne spoločensky nevhodné. Tamojšia etiketa diktuje zo dva-trikrát odmietnuť so zakrytými ústami, až potom sa do stravy pustiť.
• Bhután bol jednou z posledných krajín sveta, kde sa zaviedla televízia. Zákaz pozerať vysielanie prestal platiť presne pred 20 rokmi.
• Národné oblečenie diktuje mužom dlhé plášte a ženám tradičné šaty. Sociálny status naznačuje šatka prehodená na ľavom pleci – vyššie postavení a mnísi nosia žltú, obyčajní ľudia bielu.

Bhután, posledné rozprávkové kráľovstvo

Bhután je už niekoľko rokov označovaný za „najšťastnejšiu“ a „najzelenšiu“ či „najekologickejšiu“ krajinu sveta. Tradičný spôsob života tu silne prispieva k zdravému vývoju nášho vnútra. Bhutánci sú nápomocní, milí, ochotní, usmiati, nepoznajú stres, strach, v krajine sa nekradne, je absolútne bezpečná. V Bhutáne je asi 60-tisíc áut, z toho dve tretiny v stotisícovom hlavnom meste Thimphu. Jedinú križovatku riadi večne usmiaty policajt. Parkovanie na chodníkoch vyriešili jednoducho – chodníky sú natoľko vysoké, že sa na ne nedá autom dostať.

Návrat ku koreňom gazdovstva

Slovensko je vidiecka krajina, väčšina Slovákov má dušu vidiečana, vzťah k pôde a prírode. To ich robí šťastnými. Návrat ku koreňom gazdovstva a k pestovaniu vlastnej obživy gazdov a gazdiniek a ich ponuky služieb je aj návrat ku šťastiu Slovenska.

Slovensko – Hriňovské lazy

Európsky slovenský unikát Hriňovské lazy sú typické rozdrobenosťou ornej pôdy medzi ľudí na parcely a terasovité políčka, ktoré sú často vymedzené kamennými valmi. Jedinečnú tvár si Hriňovské lazy zachovali dodnes, pretože tu nikdy nedošlo ku kolektivizácii. Ľudia tu mali odjakživa k pôde veľmi silný vzťah, a tak aj dnes rodiny žijú na tých istých pozemkoch, ako ich predkovia pred desiatkami až stovkami rokov.

Slovenské tradície

Ľudová architektúra, chov hovädzieho dobytka a ošípaných a obrábanie pôdy je v Podpoľaní dodnes typické. Nechýba ani ovčiarska tradícia, ktorá sa orientuje na výrobu kvalitných syrov.

Šťastný život v Podpoľaní

Región Podpoľanie patrí medzi najsvojráznejšie regióny na Slovensku a medzi symboly slovenskosti. Táto očarujúca podhorská krajina vyniká prírodnými zaujímavosťami, množstvom lesov, potokov a minerálnych prameňov, ale aj jedinečnou a stále živou ľudovou kultúrou. Mestá, obce Podpoľania a laznícke usadlosti rozptýlené na úpätí Poľany ponúkajú jedinečnú nedotknutú prírodu, stretnutia s tradíciami a čaro vidieckeho života.

Naši predkovia si zem chránili a vážili!

Naša Zem nám dáva život a všetko preň. Slovenská pôda je doslova pokropená slzami celých generácii hrdých a nezlomných Slovákov, ktorí ju zúrodňovali a bránili pred nepriateľmi, aby nám ju raz mohli odovzdať ako to najvzácnejšie dedičstvo. K tomuto dedičstvu sa preto treba správať s úctou a vážiť si ho. 

Gazdovská obroda je zdravá náhrada supermarketov

Pripomíname si zlatú éru slovenského hospodárstva, ktoré sa nezmazateľne zapísalo do slovenských dejín a ohúrilo svojou kvalitou celý svet. Zlaté slovenské ručičky a mozgy si vedeli podmaniť svet. Klobúk dolu a hlboká úcta pred majstrovstvom našich predkov.

ZŤS – zlatá éra nášho strojárstva

Strojársky kolos v provinčnom mestečku národnej kultúry začal písať svoju históriu 16.5.1948. V tento deň položili základný kameň novému závodu, vtedy ešte pod menom Kriváň Č.K.D. Už o dva roky neskôr bol závod pričlenený k národnému podniku ČKD Sokolovo Praha a následne bol v roku 1953 vyhlásený za samostatný národný podnik. Výstavba strojárskych závodov na Slovensku napredovala a preto bol v roku 1965 založený trust týchto závodov pod názvom – ZŤS – Závody ťažkého strojárstva. Celkovo tvorilo podnik sedem samostatných závodov a generálne riaditeľstvo podniku sídlilo v Martine. Samotný závod Martin zamestnával vyše 15 000 ľudí. Závod vyrábal motory do lokomotív, stavebnú techniku, bagre, motory pre firmu ZETOR a neskôr aj samotné traktory ZETOR. Tzv. špeciálna výroba zahŕňala výrobu tankov – modely T55 a T72. Vznik a rozvoj tohto závodu navždy zmenil provinčný ráz mesta Martin. Budovali sa nové mestské časti, došlo k nárastu obyvateľstva prisťahovanému pre potreby závodu. Rozvoj športu a kultúry v meste bol rovnako pod taktovkou Strojární. Vznik tohto závodu bol pre Martin a Turiec historickým míľnikom, ktorý navždy zmenil tento región. ZŤS až do svojho rozpadu 1. 7. 1990 zamestnával vo výrobných prevádzkach, účelových organizáciách a vývojových ústavoch na Slovensku a v Čechách 85 tisíc pracovníkov, vo vlastných 14 Stredných odborných učilištiach pripravoval tisíce študentov na budúce povolanie, dosahoval miliardových tržieb a zisku a viac ako polovicu produkcie vyvážal do desiatok krajín celého sveta.

Slávny motocykel Jawa

Babetta, hovorovo babeta, bol moped vyrábaný na Slovensku v podniku Považské strojárne v Považskej Bystrici, neskôr v Kolárove. Na zahraničných trhoch aj pod menami Jawa, FreeWheeler, Nippy, Breeze. Slávny Manet M90 vyrábali od polovice roku 1947 a do roku 1951 vyrobili 37 630 exemplárov. Manet M90 s dvojpiestovým jednovalcovým motorom mal premiéru na parížskom autosalóne v roku 1947. Zaujímavé je, že prvý motocykel Honda model D z roku 1949 sa na Manet veľmi podobal. Výrobu Maneta ukončila kórejská vojna, pretože strojárne museli vyrábať zbrane. JUDr. Jaroslav Frei (1904 – 1981) bol technickým riaditeľom podniku Jawa. Bol šikovný manažér a vizionár. Počas vojny stál v ťažkých časoch na čele Jawy, úspešne ťahal za nos nemeckých okupantov a skrýval materiál, ktorý sa zišiel po vojne. Najprv sa podarilo sa ukryť 31 tisíc guľôčkových ložísk i 1,6 milióna valčekov a guľôčok do ložísk. Po roku 1943 sa podarilo ukryť súčiastky, ktoré po vojne stačili na výrobu 8200 motocyklov a 700 automobilov. Pod vedením Jaroslava Freia v protektoráte pod hrozbou trestov smrti vyvíjali tajne budúci motocykel Jawa 250 ľudovo nazývaný Pérák a automobil Jawa Minor. Vo svojom dome v izbičke za kuchyňou Freiovci ukrývali do konca vojny židovské dievča. Po vojne však komunisti začali ovládať česko-slovenské hospodárstvo. Do vedenia podniku Jawa sa predrala špina. Odvolali nepohodlného šéfkonštruktéra Jawy 250 Dr. Ing. Vsevoloda Grečenka (1898 – 1948), JUDr. Jaroslav Frei dostal infarkt. Naše babetty sa vyvážali do celého sveta. V Považskej Bystrici vyrobili tisíce motocyklov, vyvážali ich do osemdesiatich krajín sveta.

Práčka tatramatka bola obrovský hit

Mnohí Slováci si dodnes pamätajú na časy, keď popradský podnik predstavil horúcu novinku – Tatramat 246 mini, ktorá mala priniesť revolúciu do každej slovenskej domácnosti. Práčka sa rýchlo stala pýchou každej gazdinky a ozdobou socialistických kúpeľní. Do najobľúbenejšej práčky, ktorá na jubilejnom veľtrhu spotrebného tovaru získala zlatú medailu, sa zmestilo 4 a pol kila bielizne a mala neskutočných 15 pracích programov. Priniesla skutočnú inováciu a mnohé gazdinky tak vykúpila z útrpného ručného prania a žmýkania. Predchodcu výroby práčok v Poprade treba hľadať ešte v 19. storočí — v roku 1845, keď v neďalekých Matejovciach založil Carl August Scholtz strojársku dielňu. Najprv vyrábala klince a česadlá, neskôr pocínovaný a pozinkovaný tovar a iné plechárenské výrobky. Počas oboch svetových vojen sa sortiment prispôsobil vojenskej výrobe a preorientoval sa na sporáky, sudy a smaltované nádoby. Po vojne sa z podniku stali najprv znárodnené Spojené smaltovne, až kým ich v roku 1950 nepremenovali na Tatrasmalt. Ten dostal aj nový výrobný program – elektrické spotrebiče pre domácnosť. Práčky sa tu ešte za socializmu začali vyrábať aj vo francúzskej a v juhoslovanskej licencii. V roku 1974 získava továreň názov Tatramat Matejovce, ktorý sa však čoskoro mení na Tatramat Poprad. Po zmene režimov koncom 80. rokov sa závod veľmi rýchlo transformuje na akciovú spoločnosť a v roku 1992 sa rozštiepi na dve firmy. Časť, ktorá vyrába práčky, zakladá spoločný podnik s americkou firmou Whirlpool. Najprv fungovala ako Joint-venture Whirlpool Tatramat, v roku 1996 ju definitívne premenovávajú na Whirlpool Slovakia.

Tesla Orava sa stal najmodernejším podnikom v strednej Európe

Na východných svahoch Oravskej Magury vyrástol nový závod na výrobu televíznych prijímačov. Po ôsmich rokoch Ľanárskych závodov Orava v Nižnej nad Oravou došlo k nevídanému historickému prelomu. Z ľanárskych závodov sa v roku 1957 stala fabrika TESLA Orava Nižná. Na Orave tak vzniká nové priemyselné odvetvie – elektrotechnika. Popri končiacej textilnej výrobe sa začína okamžite s prípravou a nábehom výroby malých rádioprijímačov Talizman, Rytmus a Racek. Prvý rádioprijímač bol vyrobený v marci. Kontinuálne boli vyrábané ďalšie – Rytmus a rozložené sady rádioprijímača Racek, ktoré ako prvé výrobky závodu boli určené na export. Vtedajší pracovníci podniku si svoje elektrotechnické zručnosti overili na výrobe takmer 68 tisícok malých rádií. To ľudí uistilo, že zvládnu aj pripravovanú náročnú výrobu televízorov. Jedným dychom treba povedať, že prechod na elektrotechnickú výrobu znamenal obrovský skok v myslení ľudí, v ich sociálnom a spoločenskom zabezpečení a postavení, ale hlavne enormný nárast pracovných príležitostí. Nezvratným a významným zlomom bol vznik Závodnej učňovskej školy v Nižnej v roku 1957, ktorá v prvom ročníku prijala „do učenia“ 32 nových adeptov elektrotechnického povolania. Deň D – 28. august 1958 – kedy výrobné linky podniku opustil prvý čiernobiely televízny prijímač Mánes. Cieľ sa podarilo naplniť. Bola to na tie pomery nevídaná sláva. Zo slávy sa však dlho žiť nedá, a to si všetci veľmi dobre uvedomovali. Ešte do konca roka 1958 bolo vyrobených takmer 6 000 TVP Mánes a v roku 1959 sa už začalo intenzívne pracovať na vývoji a neskoršej výrobe televízora ORAVAN. V roku 1960 podarilo plán splniť a vyrobiť 110 tisíc oravských televízorov. Znie to až neskutočne, ale v roku 1966 bol v Tesle Orava vyrobený miliónty televízor, v roku 1969 dvojmiliónty, v roku 1977 už päťmiliónty a v roku 1989 desaťmiliónty. Prvý farebný televízor bol v Tesle Orava vyvinutý a vyrobený v roku 1972. Celkom bolo vo fabrike TESLA Orava Nižná – po transformácii v máji 1992 na OTF až do konkurzu na OTF – TV vo februári roku 2000 – vyrobených bezmála 12 miliónov televízorov, z toho 3, 3 milióna farebných. Podnik bol najväčším zamestnávateľom na Orave.

Tabakové výrobky zo Slovenska mali vysokú hodnotu aj za jeho hranicami

V bývalom Rakúsko-Uhorsku na území Slovenska, sa tabak začal pestovať už v druhej polovici 16. storočia v okolí Hurbanova (predtým Stará Ďala). Tento tabak mal vysokú hodnotu aj za hranicami Uhorska. Štátny tabakový monopol bol v Uhorsku ustanovený za vlády cisára Jozefa II. patentom zo 06.05.1784. V 50-60. rokoch 19. storočia, v čase útlmu priemyslu, baníctva, nezamestnanosti a biedy, obecné rady miest a obcí videli riešenie vo vybudovaní tabakových tovární. Postupne vznikali tabakové továrne: v roku 1851 v Bratislave a v Košiciach, v roku 1870 v Banskej Štiavnici, v roku 1872 v Smolníku a v roku 1898 v Spišskej Belej. V počiatkoch sa tabakové výrobky vyrábali ručne. Boli to hlavne cigary Viržinka, Kuba a Portoriko, cigarety La Fleur, La Favorite, Egypt a Sport. Po zániku Rakúsko-Uhorska sa na Slovensku nachádzalo už spomínaných 5 tovární na výrobu tabakových výrobkov. Okrem nich tu boli aj 3 továrne na nákup a spracovanie tabaku v Rimavskej Sobote, Nových Zámkoch a Veľkých Trakanoch. V roku 1939 prevzal závod v Smolníku výrobu cigár zo Spišskej Belej a Banskej Štiavnice, kde sa v tom čase preorientovali výlučne na výrobu cigariet. V rokoch 1951-1954 sa zrušili tabakové továrne v Košiciach a v Bratislave. Z tohto obdobia sú známe cigarety značky Memphis, Dagmar, Vlasta, Tatra, Detva, Bystrica, Morava, Partyzánka, Čárda, Lipa atď. Na cigarety Detva a Bystrica, ale aj Lipa spomínajú ešte súčasní pamätníci. Od roku 1960 sa začali vyrábať cigarety s filtrom. Najprv iba v krátkom formáte a následne od roku 1963 aj tzv. King Size / dlhý formát. Do roku 1992 existovali dva samostatné štátne podniky tabakového priemyslu (ČSTP). Jeden sídlil v Bratislave, druhý v Kutnej Hore, ale operovali v oboch častiach krajiny. Každý z nich mal svoje samostatné značky. Hlavnou značkou boli v tom čase cigarety Mars, ktorú vlastnil slovenský subjekt, ale mohol ju vyrábať aj český podnik pre český trh. Sparta bola zasa doménou Kutnej Hory, ale časť jej produkcie sa vyrábala aj na Slovensku. Ďalšími obľúbenými slovenskými značkami boli cigarety Dalila a Safari, cigary Brazílske viržinky, Royal, Portoriko, Amas a krátke a tabaky na fajčenie Bača, Taras Buľba a Nová Zmes.

Slovenské fajky: Pýcha svetových výstav

Na území dnešného Slovenska sa prvé fajky objavujú okolo roku 1650, prvé dielne na ich výrobu však vznikli omnoho neskôr. Fajky z hliny sa sprvoti vyrábali v klasických hrnčiarsky dielňach – vypaľovali sa v peciach určených na pečenie chleba. Fajkári, špecializujúci sa na ich výrobu, sa od hrnčiarov odčlenili až neskôr. Vychýreným výrobcom hlinených fajok na Slovensku bol majster Karol Zachar (1852-1925). V roku 1870 založil v Banskej Štiavnici dielňu, v ktorej vyrábal až 80 druhov vysokokvalitných hlinených fajok na tabak. Materiál na ich výrobu pochádzal z blízkeho okolia mesta – banskoštiavnická hlina sa vyznačovala mimoriadnou kvalitou. Fajky Karola Zachara, tzv. štiavničky, boli populárne nielen doma – exportovali sa na nemecký, taliansky, kanadský, anglický, ruský, belgický či egyptský trh, ale aj do Mexika, Indie alebo USA. Boli pýchou mnohých svetových výstav, kde získali množstvo ocenení. Celkovo ich opustilo dielňu za celú dobu jej existencie viac než 10 miliónov!

Obuvnícka výroba a tradícia lákali západných výrobcov počas celého obdobia

Pred vypuknutím 2. svetovej vojny (júl 1939) odišiel Baťa do exilu a viac sa z neho nevrátil. Po vojne podniky znárodnili a jeho obvinili z kolaborácie. V roku 1949 značka Baťa zanikla, nahradila ju nová – Svit. Premenovali sa aj obuvnícke bašty. Zo Zlína sa razom stal Gottwaldov, z Baťovian Partizánske. Obuvnícky priemysel na Slovensku napredoval vysokým tempom a topánky sa stali výnosným vývozným artiklom mladého socialistického štátu. Na Slovensku vyrástli okrem Partizánskeho obuvnícke závody v Bardejove, Snine, Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Komárne. Vrchol obuvníckej výroby sa dosiahol na prelome 70. a 80 rokov. Ročne sa navrhovalo niekoľko tisíc modelov obuvi a vyrobilo sa desiatky miliónov párov topánok. Polovica produkcie sa vyvážala. Obuvnícka výroba a tradícia lákali západných výrobcov počas celého obdobia vlády KSČ. Už v 50. rokoch robili zákazku pre amerického podnikateľa. Štátostrana však dala spolupráci so Západom zelenú najmä začiatkom 80. rokov. Prvou známou firmou, ktorá presunula časť výroby k nám, bol Adidas, ktorý tu začal vyrábať v roku 1982. Adidasky vyrábali len na Slovensku – ZDA Partizánske a JAS Bardejov produkovali až 10-tisíc párov denne! Neskôr sa tu robili aj tenisky značiek Puma či Converse, ale aj topánky Caterpillar.

Svetový slovenský krištáľ Úsvit

Výrobné družstvo ÚSVIT s dlhodobou tradíciou a skúsenosťami v oblasti brúsenia krištáľového skla. Spracovanie krištáľu vychádzalo z tradícií slovenského brúseného skla, ktoré sa celosvetovo preslávilo. Brúsenie krištáľu začalo v roku 1967 a pri jeho spracovávaní sa používali klasické ručné technologické postupy s pomocou brúsnych kotúčov. Výrobky dekorované mnohými výbrusmi a ich kvalita dokáže uspokojiť aj najnáročnejších zákazníkov. Zásluhou kvality a jemnosti brusov získali výrobky dôveryhodnosť spotrebiteľov čo potvrdilo aj skutočnosť, že krištáľ sa stal výrazným exportným artiklom družstva.

Slovensko bolo veľmocou cukru – mali sme až 14 cukrovarov

Slovenské cukrovarníctvo vybudovalo svoje základy už v roku 1801. Cukrovarom sa darilo až do reformy v roku 1989. K prvým cukrovarníkom patril Prešovčan Samuel Ján Gertinger aj podnikateľ Mikuláš Lačný. Najvyšší počet cukrovarov na Slovensku dosiahol 14, z ktorých bola väčšina zatvorená a momentálne chátra. V prvých rokoch 19. storočia sa na výrobu cukru začala používať v naších končinách predovšetkým cukrová repa. Medzi priekopníkov a vynálezcov prácnych spôsobov získavania cukru patril prešovský lekárnik Samuel Ján Gertinger, ktorý ako prvý človek v Uhorsku získal z vtedajšieho jedného funta (560g) repy jeden jót (1,78g) tvrdého cukru. Na extrahovanie cukru použil nemecké technológie, ktoré v mnohých smeroch následne vylepšil. Produktom bola hustá masa pokrytá cukrovou blanou, ktorú lisovali v špeciálnych drevených lisoch podľa Gertingerovho patentu. O 30 rokov neskôr sa vo výrobe cukru začal angažovať aj podnikateľ Mikuláš Lačný v prvom cukrovare na území Uhorska vo Veľkých Uľanoch na juhu Slovenska. August Stummer bol prvým zástupcom rodiny Stummerovcov v trnavskom cukrovare. V roku 1887 bol jemu, jeho manželke a dcéram udelený titul uhorského baróna s predikátom – panstvo Továrniky pri Topoľčanoch. Pamätná tabuľa venovaná barónovi Augustovi Stummerovi je pri vchode do cukrovaru zo Šrobárovej ulice. Stummerovci vybudovali v Trnave jeden z najmodernejších a najväčších cukrovarov monarchie.

Slovensko bolo veľmocou v pestovaní ľanu a konope

V 16. storočí sme mali vďaka spracovaniu ľanu slávne fabriky na severe Slovenska. Pestovanie ľanu a výroba plátna má v oblastiach severného Slovenska dlhú tradíciu. Výroba plátna inde začala nadobúdať masovejší charakter až začiatkom 18. storočia a ľan sa pestoval na celom Slovensku najviac v najväčších centrách pláteníckej výroby: na Spiši, v Šariši, Gemeri, Zemplíne, na Orave, v Liptove, Turci, Trenčianskej a Zvolenskej stolici. Cechoví majstri tkáči a farbiari sústredení v Levoči a v Kežmarku zveľaďovali surové plátna od miestnych roľníkov a obchodovali s ním na trhoch v Debrecíne, Budapešti a vo Viedni, odkiaľ sa ďalej vozilo do Dolného Uhorska, Arménska a neskôr i do Ameriky. Motorom rozvoja tohto remesla boli klimatické a geografické podmienky podtatranskej oblasti, ktorá vždy oplývala dostatkom zrážok a kvalitným zložením pôdy. Umožňovalo to dopestovať rastliny bohaté na jemné a lesklé vlákna. V roku 1860 založili v Kežmarku prvú mechanickú pradiareň a tkáčovňu ľanu na našom území. Majitelia továrne nadviazali na predošlé tradície. Na konci 19. storočia sa v meste nachádzali až tri menšie továrne. Výrobu obnovili v roku 1948 – ľanárske a konopárske závody Tatraľan. Celoľanové výrobky boli po roku 1982 nadobro minulosťou. Ľan nahradila bavlna a podnik začal surový materiál dovážať zo zahraničia. Pestovanie konope siatej má na Slovensku svoju históriu. Samotné slovo konopa či konope má veľmi starý etymologický pôvod a jeho odvodeniny poznáme takmer zo všetkých slovanských jazykov. Evidujeme, že okolo roku 1860 sa konope u nás siala na asi 20 000 hektároch. Vo všeobecnosti platí, že pred vynálezom chemickej výroby textilu boli naši predkovia odkázaní na živočíšne vlákno, teda vlnu, a na rastlinné vlákna, teda najmä konopu a ľan. Zatiaľ čo pre chladnejšie a vlhšie regióny Slovenska bolo typické pestovanie ľanu, v teplejších oblastiach prevládalo pestovanie konopy. Ešte v 50-tych rokoch 20. storočia bola konopa u nás pestovaná bežne. Vo veľkom sa pestovala napríklad v okolí Holíča a Kopčian. V Holíči fungovali Ľanárske a konopárske závody, kde sa priemyselne spracovávali. Život našich predkov v Hlbokom sa doslova točil okolo konopy. Okrem toho vzniklo aj niekoľko menších podnikov na pestovanie konope (Ivanka pri Nitre, Chynorany atď.) Osevné plochy sa v 20. storočí zmenšovali kvôli úbytku spracovateľského priemyslu a pomyselný klinec do rakvy technickej konope zasadila komunistická vláda v roku 1985, ktorá predstavila svoj nový program zakazujúci pestovanie konope ako technickej plodiny. Kedysi konope a výrobky z nich sprevádzali človeka od narodenia až po hrob. Už dieťatko bolo uložené v kolíske z konopného plátna zavesenej na drevenej hrade bokom nad posteľou, keď dieťa v noci zamrnčalo, matka len potiahla za konopný špagát pripevnený zboku na kolísku a hojdaním dieťa uspala. Nemusela ani vstávať z postele. Šlabikár, griflík a ďalšie veci žiaci do školy tiež nosili v kapseľke z konopného plátna, prehodenej len tak cez plece… O obľúbenosti pestovania konope na Slovensku svedčia názvy obcí (Konopište) i miestnych častí chotárov (konopište, konopisko, močidlo…). Konope dostávali prednosť pred ľanom z jednoduchého dôvodu: ľan narástol tak do pása, konope prerástli aj poriadne vysokého chlapa, takže z nich bolo podstatne viac nití, priadze a tým aj plátna. V obci Málinec na severe Novohradu povyše dediny bola časť chotára, nazývaná Konopisko, kde sa pestovala táto poľnohospodárska plodina. Ľan sa v dedine nepestoval, iba konope. A pestovali sa na rovine, na úrodnej pôde, na úbočiach by nemali nádej. Tam sa pestovala raž, ovos, zemiaky, teda nenáročné plodiny. Konope sa siali v máji po mrazoch, ako inak, ručne z plachty.

Slovenský odevný priemysel priniesol svetovú extratriedu

Šitie vrchného ošatenia a bielizne bolo na Slovensku takmer do druhej svetovej vojny záležitosťou remesla. Krajčírstvu sa v 20. rokoch minulého storočia venovalo viac ako 16.500 pracovníkov. Väčších krajčírskych dielní alebo výrobných družstiev s viac ako dvadsiatimi zamestnancami bolo v roku 1937 v nich pracovalo iba 355 pracovníkov. Do roku 1945 bolo na Slovensku 27 väčších a menších odevných firiem: Odevapol Trenčín, Magura Prešov, Perfekta a Overall Bratislava, Univerzál Topoľčany, Jata a Beti Michalovce, Vyspa a Lion v Košiciach, Blažek v Sabinove, Sbor Hlohovec a i. Roztrieštenosť slovenského odevného priemyslu sa podarilo zjednotiť po znárodnení v rokoch 1945-1948. Ako prvá bola 24. októbra 1945 znárodnená firma Nehera – odevné závody v Trenčíne. Zamestnanci trenčianskeho závodu ovládali Baťov systém riadenia i organizáciu práce. Za ich pomoci sa postupne znárodňovali ostatné odevné závody na Slovensku a zavádzal sa v nich systém samostatného podnikového hospodárenia. K 1. januáru 1969 sa zriadila nová výrobná organizácia s názvom Slovenské textilné podniky, generálne riaditeľstvo Trenčín. Tvorili ho Bavlnárske závody VIL Ružomberok, Závody MDŽ Bratislava, Závody 1. mája Liptovský Mikuláš, Tatraľan Kežmarok, Lykové a textilné závody Revúca, Ľanárske a konopárske závody Holíč, Slovenské vlnárske závody Žilina, Merina Trenčín, Poľana Lučenec, Tatrasvit Svit, Slovenka Banská Bystrica, Pleta Banská Štiavnica, Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín, Makyta Púchov, OZKN Prešov, Zornica Bánovce nad Bebravou. Makyta začala svoju výrobu 2. apríla 1939 v Žiline. Od roku 1944 spustila závod v Púchove. Podnik zvládol aj ťažké vojnové časy. Do konca 80. rokov pracovalo v podniku približne 5 500 ľudí. Za rok sa im podarilo vyrobiť viac ako 3,5 milióna kusov odevov, z toho na export išlo 46% produkcie. Výrobky podniku si obliekali ženy v Sovietskom zväze, v Anglicku, Fínsku, Dánsku, Nórsku, Kanade či v Spojených štátoch amerických. Textilný a odevný priemysel bol na vrchole produktivity v období rokov 1993 – 1997. Vtedy zamestnával viac ako 70 000 zamestnancov vo všetkých regiónoch Slovenska.

Chladničky Calex zo Zlatých Moraviec valcovali svet

Podnik bol založený bol v roku 1949, pôvodne s perspektívou hlavného zamerania výroby na obuvnícke stroje. Od začiatku vyrábal chladničky (zn. Maneta) a táto výroba sa čoskoro stala kľúčovou. V roku 1955 sa v továrni na chladničky v Zlatých Moravciach začalo s prvou overovacou sériou nových typov chladničiek Calex. V ďalších rokoch sa naplno rozbehla výroba chladničiek a ďalšej chladiacej techniky pod týmto označením a podnik prevzal roku 1965 názov Calex. Podnik sa stal hlavným výrobcom chladničiek v Česko-Slovensku a jeho výrobok bol súčasťou takmer každej domácnosti. Medzi najúspešnejšie výrobky závodu patrí chladnička Calex 210 deluxe. Export smeroval nielen do krajín socialistického tábora, ale aj do severnej Afriky či ázijských krajín. Spolupracoval napr. s podnikom Rade Končar vo vtedajšej Juhoslávii a podieľal sa na výstavbe kubánskeho závodu Impud. Podnik bol tiež najväčším zamestnávateľom v regióne. S novými nápadmi, technológiou i názvom, znejúcim dobre aj „západným ušiam“ – Calex -, prišiel do desiatich rokov nebývalý rozmach. Pribudli nové budovy, počet zamestnancov postupne presiahol šesťtisíc, ďalšie tisícky pracovali v subdodávateľských firmách a pridružených výrobách, otvorili sa nám východné i západné trhy. Ako hovoria bývalí pracovníci, chladničky sa predávali ako teplé rožky a Calex sa stal jedným z pilierov slovenského národného hospodárstva. Tvoril ročne vyše štyristo miliónov korún zisku, zhruba polovica štyristotisícovej produkcie smerovala na export, pričom štáty Rady vzájomnej hospodárskej pomoci hrali druhé husle. Viac ako štvrtina totiž išla do Francúzska, ďalšie do krajín Beneluxu, Španielska či Nemecka. Po krachu podniku a ukončeniu výroby v Zlatých Moravciach sa v roku 2003 stala držiteľom ochrannej známky Calex talianska firma Antonio Merloni S.p.A.

Slávny slovenský mandľový krém sa vyvážal na západ v kartónoch

Svojho času boli legendárne pleťové krémy slovenskej značky AB Kozmetika najpredávanejšími na trhu. Mandľový krém sa stal legendou a kým na Slovensku si ním natieralo tvár niekoľko generácií žien, do Rakúska a na západ sa dokonca kupoval v kartónoch. Na jej úplnom začiatku stála spoločnosť Palma Kozmetika ako súčasť bratislavskej Palmy na Račianskej ulici. Tá spustila výrobu drogéristického tovaru pred viac ako päťdesiatimi rokmi a nadviazala na tradíciu výroby kozmetiky u nás. Pred revolúciou vyrábala okrem vlastných produktov aj licencované výrobky svetových značiek ako Nivea či Schwarzkopf. Okrem pleťových krémov produkovali i odličovacie a čistiace prostriedky, krémy na ruky či produkty na ústnu hygienu. Na začiatku roka 2003 výrobu vo fabrike zastavili a ešte v tom istom roku putovala AB Kozmetika do konkurzu.

V Bošanoch mali najmodernejší koželužný závod v strednej Európe

Bošany sú známe svojou kožiarskou tradíciou, ktorá siaha do 50. rokov 18. storočia. Vtedy bola založená továreň na výrobu koží. V tom čase prišiel do Bošian rakúsky podnikateľ, majiteľ garbiarskej továrne v Kremži Adolf Schmidt, ktorý chcel nakúpiť stromovú kôru potrebnú na spracovanie koží. Schmidtovi sa zapáčil areál majera i mlyn a založil ďalší garbiarsky podnik. Bošany mali výhodné podmienky na spracovanie koží predovšetkým kvôli dostatku vody v rieke Nitre a lesov, ktoré ukrývali stromovú kôru potrebnú na výrobu moridla. Začali sa vyrábať hnacie remene a výrobky pre armádu, neskôr aj obuv (tzv. bagandže). Po smrti A.Schmidta v roku 1899 sa stal majiteľom jeho syn Karl Schmitt, ktorý zaviedol výrobu laku. Keď sa začala l. svetová vojna vyrábali sa remene na pušky, opasky, chrániče na poľné lopatky, postroje na kone a iné. V roku 1930 kúpil Bošanskú garbiareň za 4 milióny korún Tomáš Baťa, ktorý začal s výrobou obuvi. 1. januára 1953 po reorganizácii priemyslu bol utvorený podnik nesúci súčasný názov Koželužne Bošany. Baťa postavil aj obyvateľom obce vo Veľkých Bošanoch tzv. Baťove domy Červenú kolóniu, ktorá nesie toto pomenovanie dodnes. Dnes je závod zatvorený. Je však nádej, že výroba bude rozbehnutá. Obec Bošany má i vlastnú hymnu. Jej najvýznamnejším rodákom bol kardinál Ján Chryzostom Korec. Obec navštívila Mária Terézia i Matka Tereza.

Tatra nábytok Pravenec bol najväčší slovenský výrobca nábytku so svetovým designom

Tatra nábytok, n. p. Pravenec bol slovenský národný podnik, ktorý existoval medzi rokmi 1958 a 1991. Zaoberal sa sériovou výrobou nábytku, najmä sedacieho z ohýbaného dreva (stoličky, kreslá), ale aj stolov a skríň pre obývacie izby. Sedací nábytok sa vyvinul z lacnejšieho variantu k prvorepublikovému Thonetu, vďaka tomu, že Tatra nábytok prevzala martinskú firmu Ladislav Dobrovits and Co., ktorá za prvej republiky tento nábytok vyrábala. Firma mala riaditeľstvo v slovenskom Pravenci spoločne s výskumným a návrhárskym ateliérom. Ďalšie závody sa nachádzali v Prievidzi, Kamenci pod Vtáčnikom, Martine a Turčianskych Tepliciach. Hlavnými dizajnérmi podniku boli Ladislav Gatial (jeho návrh sedačky získal 3. cenu na svetovej výstave v Montreale), architekt Miroslav Škriniar, Ondrej Čverha a Štefan Bílik. Pre Tatra nábytok Pravenec bolo obdobie 50. a 60 rokov veľmi pozitívne, pretože sa spájalo s prvými významnými menami návrhárov, dizajnérov, ktorí svojou invenčnosťou začali písať novodobé dejiny nábytkového dizajnu na Slovensku. Nosným výrobným programom sa stáva predovšetkým výroba stoličiek, určená vo veľkej miere aj na vývoz do zahraničia. Po 40 rokoch úspešného fungovania, presnejšie v roku 1991, n.p. Tatra nábytok Pravenec ukončuje svoju výrobu v roku 1992.

Sklárne Clara Utekáč s vychýrenými termoskami a žiarovkami

Sklárstvo sa začalo na území dnešného Slovenska rozmáhať už v 15. storočí. V Utekáči sa toto remeslo začalo vo veľkom rozvíjať vďaka grófovi Antonovi Forgáčovi, ktorý v roku 1787 založil skláreň. Významnú kapitolu v tejto obci začal písať majiteľ sklární Štefan Kuchynka, ktorý dokonca vydával vlastné peniaze – vexle. V roku 1800 vystaval rodinný kaštieľ a o dvadsaťštyri rokov neskôr dal v Utekáči postaviť neogotickú kaplnku s kryptou, v ktorej je s rodinou pochovaný. Po roku 1880 sa z Viedne vracajú utekáčski majstri, ktorí sa zaúčali do výroby žiarovkových baniek. Práve ich výroba priniesla Utekáču veľký ekonomický rozvoj. Začali sa inštalovať nové technológie a budovať bytové domy. Po prvej svetovej vojne pocítili dôsledky hospodárskej krízy aj obyvatelia v doline Veporských vrchov. V roku 1927 sa však vo veľkom rozhoreli sklárske pece a skláreň sa stala domovom pre 120 majstrov a ďalších 300 zamestnancov. V roku 1947 sa v sklárni začalo s výrobou izolačných fliaš, ktoré o pár rokov poznal takmer celý svet. Niekoľko desaťročí zásobovala skláreň svojimi výrobkami rôzne štáty po celom svete. Kvalitné slovenské termosky putovali do severských štátov ako Švédsko, Nórsko a Dánsko. Dodávali sme termosky aj nórskej armáde. V nich si vojaci uchovávali teplé nápoje. Veľkým odberateľom bola aj Kuba. Tam potrebovali tieto výrobky na uchovávanie studených nápojov. Po všetkých peripetiách a hlavne po osudovej privatizácii sklárni definitívne odzvonilo 31. októbra 1998. Sklo sa v nej tavilo presne 211 rokov.

Motocykel a automobil Súľov

S motocyklom a automobilom Súľov mohlo mať Slovensko prvú sériovú výrobu slovenského a svetového ľudového auta a motocyklu. Emil Bojda (1903 – 1974) s manželkou Žofiou z Moravy založil v Třeboviciach vlastnú firmu a začal podnikať v oblasti autodopravy. Vášeň pre mechanické stroje a motorizmus prerástla do plánu postaviť vlastnú automobilku, v ktorej by začal s výrobou ľudového motocykla a automobilu. Počas protektorátu Bojda výrobu nezastavil. Politicky sa síce neangažoval, no napriek tomu bol neskôr jeho pragmatický postoj vnímaný negatívne. Neprepustil ľudí a továreň nezavrel. Bol obviňovaný z kolaborácie s Nemcami a korupcie nemeckých úradov počas protektorátu. Jeho sen vypracovať sa na výrobcu vozidiel bol silnejší ako politika. Začal si kresliť prvé návrhy ľudového motocykla a automobilu. Veril, že po skončení vojny dá ľuďom lacné a spoľahlivé vozidlo v jednej i dvoch stopách. Vojna sa skončila a prišli voľby roku 1946. V Česku vyhrali komunisti, na Slovensku demokrati. Situácia v Česku predznamenávala nepriaznivé prostredie na podnikanie. Najmä v Čechách sa rozšíril vplyv Komunistickej strany. Preto sa presťahoval na Slovensko. Bojda sa rozhodol, že postaví novú továreň na Slovensku. Vybral si obec Hrabové (dnes časť Bytče). Postavil tam budovu a previezol stroje z Třebovíc. Na neďalekom kopci začal stavať hotel. Spoločne s Jozefom Hrabovským založili v roku 1947 novú továreň v Hrabovom pri Bytči. Dostala názov Súľov podľa blízkych Súľovských skál. Okrem obnovenej výroby elektrospotrebičov sa plánovalo spustiť výrobu motocykla a tvorili sa projekty na jedinečný automobil, ktorý Emil Bojda sám navrhol. Prvé funkčné prototypy motocykla opustili továreň v januári 1948 a podnik bol slávnostne otvorený 8. februára. Práve vtedy továreň opúšťali prvé funkčné prototypy ľudového motocykla a automobilu pod názvom Súľov. Motocykel mal jednoduchú konštrukciu, ktorá umožňovala jazdu malému 15-ročnému aj dospelému človeku. Pneumatiky vyrábali na mieru vo firme Baťa a motor Manet dodávali Považské strojárne. Všetko ostatné robili v továrni Súľov. Spotreba motocykla bola len dva litre na 100 km pri svižnej jazde. Evidenčné číslo na prednom blatníku má znaky S ako Slovensko a BA ako Bytča. Motocykel sa zachoval u syna Jozefa Bojdu a dodnes bezproblémovo funguje. Malý ľudový automobil mal motor vzadu a dĺžku len 2200 mm. Žiaľ, vozidlo sa nezachovalo. V 50. rokoch bol jediný kus odpredaný do Poľska a viac sa o ňom nevie. Po víťazstve Víťazného februára veci nabrali iný smer. Na Bojdu prišiel z Česka zatykač a továreň skonfiškovali. Rok sa skrýval na Slovensku, deväť rokov v dome v Třeboniciach. Bolo to domáce väzenie pre celú rodinu. Po rokoch strávených v pivnici a svojpomocne vybudovanej tajnej dielni ho aktívny sused udal. Bojda dostal 8,5 roka v Leopoldove, ktoré mu po intervencii skrátili na 2,5 roka. Konštruktéra a podnikateľa to natoľko zlomilo, že sa už nikdy nepokúšal vyvíjať nové motorové vozidlá.

Vďaka pivu Stein Slovensko poznali vo svete

Bola sychravá zima roku 1872 a v Bratislave sa začala písať prvá kapitola jednej etapy. Steinovci si pripíjajú s prvým pivom, ktoré sa im podarilo navariť pár dní pred Vianocami. Kreslia si veľkú budúcnosť a snívajú svoj sen. Vedia, že začiatkom roka môžu otvoriť brány bratislavského pivovaru. Presne toho istého, ktorý o 142 rokov neskôr zrovnajú so zemou. A sním aj slávu značky Stein. Rodina Steinovcov si povedala, že chce variť pivo, tak to aj zrealizovala. Okrem hlavnej budovy na Blumentálskej ulici si Steinovci postavili rovno aj sladovňu na Cintorínskej. Aj preto mohol byť nástup ich piva začiatkom roka 1873 skutočne razantný. Ich pivovar sa ihneď zaradil medzi najväčšie na Slovensku. Bratislava sa tak mohla pasovať a porovnávať s Viedňou a Budapešťou. Steinovci dokázali vychrliť ročne asi 60- až 80-tisíc hektolitrov piva. Medzi ich odberateľov nepatrili len podniky na území  Bratislavy, ale aj za hranicami. Podľa dochovaných dokumentov končilo bratislavské pivo dokonca aj v Nemecku či Švajčiarsku. Už v roku 1930 dosiahli rekordne najvyššiu produkciu, keď vyrobili 109 000 hektolitrov piva. Kvalita piva, ktorá sa neustále zlepšovala, sa odrážala aj na medzinárodných oceneniach, ktoré pivo získavalo. Viaceré boli z Viedne, ale aj z Paríža či Székesfehérváru. Stein sa stal najväčším pivovarom na Slovensku. V roku 1948 došlo k zoštátneniu podniku. Zo svetového piva sa mihnutím oka stalo niečo, čo ani náhodou nepripomínalo nápoj bratov Steinovcov. Stalo sa z neho robotnícke pivo, najdôležitejšia bola cena, nie chuť ani proces výroby. Pivovar sprevádzali dlhé a neľahké roky úpadku. Nikto dlho nevedel vymyslieť s čím zaujať, zmeniť robotnícke pivo opäť na známy Stein, obľúbený nie len u nás, ale aj v zahraničí. V priestoroch pivovaru dnes stojí novostavba Stein2. A po legendárnych priestoroch bývalého skvostu Slovenska ostala len nostalgia.

Konope bolo už v minulosti obľúbeným stavebným materiálom. Jej najväčšími prednosťami sú výborné tepelne aj zvukovo izolačné vlastnosti, nízka hustota, je to obnoviteľný a zdraviu neškodný materiál. Zmes konopného vlákna s vápnom a vodou dokonca dokáže nahradiť betónové prvky stavby. Dizajn domov je zámerne jednoduchý a sú vyrobené z obnoviteľných a udržateľných materiálov vyrobených z rastlín konopy.

1. Dajú sa premiestniť za pár minút

Hoci dom je upevnený na mieste, je úplne mobilný a dá sa pripraviť na presun za 10 minút. A keďže malé domčeky nie sú trvalou stavbou, teoreticky v niektorých oblastiach nemusí byť potrebné stavebné povolenie. Svojpomocne postavené domčeky však spĺňajú stavebné normy EÚ.

2. Sú postavené trvalo udržateľným spôsobom z lokálne pestovanej konopy

Konopa je neuveriteľne ekologický materiál. V domčekoch sa používa obkladový panel z vlnitých konopných vlákien, ktorý sa nachádza na vonkajšej strane domu. Tieto prírodné panely sú nielen ľahké, ale sa o nich hovorí, že sú fantastickými izolátormi zvuku aj tepla. Sú vodovzdorné a možno ich použiť vnútri aj vonku. Rastliny konopy majú vysoký obsah celulózy (60 % – 70 %), vďaka čomu sú konopné panely flexibilné a pevné. Panely sú spojené živicou na báze cukru, vyrobenou z poľnohospodárskeho odpadu. Ak sú panely z konopných vlákien vystavené UV žiareniu, časom sa zosvetlia a vyzerajú ako drevo. Navyše rastlina konopy zachytáva uhlík počas svojho rastu, je teda šetrná k životnému prostrediu. Medzi ďalšie stavebné výrobky z konopy patrí „konopný betón“, ktorý sa vyrába z konopy zmiešanej s vápnom.

3. Šikovný dizajn na využitie 20 m2 priestoru

Malé ekologické domy šikovne využívajú pomerne kompaktný priestor. Napriek tomu, že majú len 20 m2 (6 metrov na dĺžku, 3 metre na šírku a 4,5 metra na výšku), je v nich obývacia izba, kuchyňa, komora, sprcha a WC, ako aj spálňa v podkroví.

4. Kuchynské linky z vodovzdornej preglejky s pracovnou doskou Iroko

Všetky materiály použité na stavbu malých domov sú šetrné k životnému prostrediu, a to vrátane kuchynskej linky z vrstvenej vodovzdornej preglejky a pracovnej dosky z tvrdého dreva Iroko z udržateľných zdrojov. Podlahu tvorí prírodné linoleum, ktoré je veľmi odolné a praktické pre viacúčelový priestor. V kuchyni nie je chladnička z dôvodu energetickej náročnosti, hoci je tu priestor na jej umiestnenie. Domček je nastavený tak, aby namiesto toho využíval chladiarenské priestory vo vonkajšom prostredí. Elektroinštalácia je dvojúčelová, je vhodná na bývanie mimo siete, ako aj na pripojenie do elektrickej siete. Majitelia malých domov nepripojených do siete majú možnosť pridať solárne panely a solárne batérie.

5. Drevená konštrukcia s izoláciou zo surového korku

Drevenú konštrukciu štyroch existujúcich malých domov postavil komunitný stavebný tím Common Knowledge v írskom Dubline. Každá konštrukcia je vyrobená z hobľovanej borovice (stavba trvala približne dva dni) a umiestnená na pozinkovanom oceľovom podvozku. Potom bola obložená preglejkou a odovzdaná odborníkom na dokončenie interiéru. Surový korok s hrúbkou 50 mm bol získaný ako alternatíva k umelej izolácii a v interiéri sa ponechal odkrytý, aby domu dodal pocit väčšieho priestoru a zároveň poskytol prekvapivo dobrú akustickú absorpciu.

6. Veľké okná na získanie slnečného svetla a tepla

Okná majú dvojité hliníkové rámy, aby do priestoru prenikalo dosť svetla, ale aj slnečného tepla. Prírodná korková izolácia, ako aj konopné panely a strešná krytina z EPDM gumy zadržiavajú vnútri toto teplo, aby ho poskytovali v chladnejších mesiacoch. Do spálne v podkroví sa dostanete po rebríku a je v nej dostatok miesta na manželskú posteľ, dva nočné stolíky po bokoch a police. Prekvapivo je tu aj posteľ pre hostí, keďže pohovka sa dá roztiahnuť na manželskú posteľ so 100 mm matracom z tvrdej peny.

7. Kompostovacia toaleta na super ekologické bývanie

V kúpeľni domčeka sa nachádza kompostovacia toaleta, ktorá bola pridaná ako skvelé riešenie pre pozemok, kde nemusí byť infraštruktúra na kanalizáciu. Systém toalety od nemeckej spoločnosti Trobolo oddeľuje tekutiny od pevných látok pomocou pilín, ktorými sa po použití posype. O teplú vodu do sprchy sa postará rovnaká propán-butánová fľaša, aká sa používa aj v kuchyni.

8. Bezplatné plány, aby ste si dom mohli postaviť sami

Spoločnosť Common Knowledge, výrobca týchto malých domčekov, sa rozhodla zverejniť aj plány, aby si každý mohol domčeky vyrobiť sám za cenu materiálu. Prvé vydanie obsahuje konštrukčné výkresy, ale v krátkom čase bude zverejnený úplnejší plán, ktorý bude obsahovať zoznam materiálov, odporúčaných dodávateľov a príručku pre domácich majstrov.

Vedomé komunity, ktoré si navzájom pomáhajú a koordinujú sa medzi sebou. Vymieňajú si medzi medzi sebou tovar a služby. Barter alebo barterový obchod je forma obchodnej činnosti, pri ktorej je tovar alebo služby priamo vymenený za iný tovar alebo služby bez použitia peňazí.

Obchodujme po starom!

Vedomé komunity, ktoré si navzájom pomáhajú a koordinujú sa medzi sebou. Vymieňajú si medzi medzi sebou tovar a služby. Slovanský systém výmenného obchodu je alternatívou po zrušení hotovosti. Výmenný obchod je motiváciou k sebestačnosti, tvorbe a domácej obžive (každý môže niečo vyrobiť alebo ponúknuť nejakú službu). Výmenný obchod je cesta k skutočnej ekológii (vymeň, požičaj, zdieľaj, daruj).

Podstata bartrovania – výmena pozitívnej energie medzi ľuďmi

Peniaze morálne fungovali, keď boli definované ako výmenný prostriedok potvrdenky na zlato v pomere 1:1. Už to nefunguje. Dlh je obrovský a peniaze ničím hodnotovým nekryté iba dlhom zožerie inflácia. Obchodujme podľa vyššieho vedomia – zaplaťme si navzájom svojou energiou – platidlom. Motiváciou k rastu je pestovať, vyrábať a ponúkať vlastné služby. Tak ako slnko svieti na každého z nás a nepýta za to nič.

Bartrom k lepšej spoločnosti

Slavní mudrci, vzácní chemici, slovutní mistři, páni magistři,
astrologové, geometři, agronomové, psychiatri, páni docenti geologie, psychologie, teológie, nemocí zhoubných, nemocí zjevných, nemocí latentních, vynálezcové věcí patentních, magnificence, zkrátka inteligence:

Tady je tesař, klempíř, zedník a ten, co otesává kameny je kameník
a tady služka, oráč, kamnář, ten když se umeje, je k nepoznání kominík.
Ten dláždí ulice, ten kove podkovy, ta krmí slepice, ta peče cukroví.
Ten umí to a ten zas tohle a všichni dohromady udělají moc.

A tu je platnéř, kočí, havíř: „Já sfárám dolů do dolu a doluju rudu“
a tady rybář, kejklíř, dudák: „Já vám rád každou písničku na dudy zadudu“, „ já louhuju kůže“, „ já z nich šiju boty“, „ já pěstuju růže“, „ já látám kalhoty“.
Ten umí to a ta zas tohle a všichni dohromady uděláme moc.

My všichni budem na tom lépe, když dáte rady nám a my vám dáme své rady, když všichni všechno všechněm dáme, tak budou všichni lidi všechno mít dohromady.
I širší ulice a tvrdší podkovy, kuřata, slepice, pečivo, cukroví.
Když ten dá to a ta zas tohle, tak všichni dohromady budeme mít dost.

Továrny na kůže, do vlasů růže a nový kalhoty a olej na stroje a stroje na práci a práci bez boje, po práci legraci a slunce dost a dost pro staré, pro děti a děti pro radost a radost pro děti.

A budem společně svět a mír milovat a budem společně pro ten svět pracovať. Když všichni všechněm všechno dáme, tak budem všichni všechno mít dohromady.

Bartrový pomer

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) povýšila kedysi autobus Ikarus na „výmenný prostriedok“. Dlhý čas sa ako ukazovateľ efektívnosti zahraničného obchodu v niektorých bilaterálnych vzťahoch používal pojem „barterový pomer“. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola, veľmi zjednodušene povedané, spoločným trhovým združením východného bloku, hoci bola skôr koordinátorom výroby. Autobus Ikarus bol významnou výmennou kartou na sovietskom trhu. Vymieňal sa aj za osobné automobily značky Žiguli (Lada). Ako napísal Dr. Ágoston Körmendy, uznávaný odborník na toto obdobie, vo svojej knihe „Modely tohto obdobia“, základný autobus Ikarus 250 stál zvyčajne 20-22 automobilov Lada.

Urobíme výmenný obchod?

Ľudové slovenské príslovia a porekadlá majú často ľudový pôvod a nesú v sebe poučenia a múdrosti. Obidve nepriamo opisujú nejaký jav. Základný rozdiel medzi nimi je ten, že príslovie obsahuje ponaučenie, zatiaľ čo porekadlo ho neobsahuje. Na Slovensku sa podarilo zozbierať vyše 13 000 prísloví, porekadiel, úsloví, hádaniek a zastúpené sú takmer všetky slovenské kraje. Gazdovská múdrosť, ľudová slovesnosť, šíriaca sa prevažne ústnym podaním, od nepamäti zachytávala reč ako atribút národa so všetkými jeho špecifikami, vrátane tematickej stránky, v ktorej sa odrážal život a práca ľudí, ich uvažovanie a zvyky.

Svetová úroveň slovenských ľudových slovesností

Potichu, bez veľkej pompy vznikla pred vyše sto rokmi najväčšia zbierka našej ľudovej slovesnosti. Adolf Peter Záturecký pod pseudonymom Borovohájsky vydal v roku 1894 zbierku Slovenské hádanky, ktorá dlho predstavovala jediné vydanie tohto žánru folklórneho materiálu; v roku 1897 vydal v Prahe nákladom Českej akadémie Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví. Táto monumentálna zbierka obsahujúca približne 13 000 položiek je výsledkom autorovho viac ako tridsaťročného bádateľského úsilia v oblasti príslovníctva. V dobovom medzinárodnom kontexte prevýšila všetky obdobné zbierky a jej vedecká úroveň (triedenie a usporiadanie materiálu, odkazy na inonárodné zbierky prísloví, jazykové spracovanie) bola vysoko vyzdvihovaná.

Slovenské príslovia (výber)

• Aj bez brady ľudia mladí, dajú niekedy dobrej rady.
• Aj červík sa skrúca, keď ho pristupia.
• Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.
• Aj kohút je smelší na svojom smetisku.
• Aj najtuhšie drevo prehorí.
• Aj na kameni sa vyspíš, keď máš čisté svedomie.
• Aj najmilší hosť, tri dni dosť.
• Aj paripa za tisíc dukátov sa potkne.
• Aj pes vie, kto mu dáva jesť.
• Aj pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.
• Aj stará koza rada líže soľ.
• Ak chceš spať sladko, večeraj ľahko.
• Ak sa chceš chvastať, hovor pňu.
• Aká matka, taká Katka.
• Aká práca, taká pláca.
• Aké chotáre, také koláče.
• Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
• Ako si kto ustelie, tak bude spať.
• Aký išiel, takú našiel.
• Aký otec taký syn, aké drevo taký klin.
• Ani čert nie je taký čierny, ako ho maľujú.
• Ani pán Boh všetkým ľuďom nevyhovie.
• Ani z voza, ani na voz.
• Bez muky, niet náuky.
• Bez práce nie sú koláče.
• Bez oldomáša ani kúpiť, ani predať.
• Bez peňazí na svete človek nič nezvedie.
• Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
• Bez volania nechytaj sa cudzej roboty.
• Kde ťa nevolajú, tam sa neukazuj.
• Bližšia košeľa ako kabát.
• Boh nie je horlivý, ale pamätlivý.
• Bohatí sa tešia peniazom, chudobný deťom.
• Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.
• Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
• Bruško sú najlepšie hodiny.
• Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom.
• Cudziemu človeku svoje tajnosti nezveruj, môžeš o ne ľahko prísť!
• Časom všetko navrch vyjde.
• Častá kropaj aj kameň porazí.
• Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.
• Čím bližšie Rím, tým horší kresťan.
• Čím peknejší, tým čertu milejší.
• Čím viac prikladáš, tým viac horí.
• Čím vyšší schod tým ťažší pád.
• Človek hlúpy neustúpi.
• Človek je iba dotiaľ človekom, kým si slova stojí.
• Človek nemá nič, iba to, čo užije.
• Človek nikdy nie je dosť múdry.
• Človek varuj sa a Boh ti pomôže.
• Človeka chyť za slovo, psa za uši.
• Čo čert vzal, to nevráti.
• Čo chytro zrie chytro dozrie.
• Čo Janík zameškal, Jano nedobehne.
• Čo je napísané to mačka nevylíže.
• Čo je vzácne, nie je lacné.
• Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví.
• Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.
• Čo kôň premôže to komár nemôže.
• Čo má byť kyslé, nech bude s octom.
• Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
• Čo nechceš sebe samému, nerob druhému.
• Čo oči vidia to srdce uverí.
• Čo oko nevidí to srdce nebolí.
• Čo peniaze v tej časnosti, to činnosť platí vo večnosti.
• Čo pes schváti nerád vráti.
• Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.
• Čo sa raz vlkovi do hrtanu dostane, to nikto viac nevydriape.
• Čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel.
• Čo sa vlečie, neutečie.
• Čo si kto zaseje, to bude aj žať.
• Čo tam po reči, keď niet v nej veci.
• Čo ťa nepáli nehas.
• Čo v srdci vrie v ústach kypí.
• Čo vysoko letí nízko padá.
• Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr sníva.
• Čože je z veľkej stodoly keď je pustá.
• Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.
• Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
• Darmo sa tam tlačíš keď ťa nechcú.
• Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.
• Devätoro remesiel a desiata psota.
• Deti bez rodičov ako voz bez oja.
• Do cudzej veci sa nemôže.
• Do očú brat, krem očú had.
• Dobrá myseľ v tŕni rastie.
• Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva.
• Dobrá práca sama sa chváli.
• Dobrá rada nad zlato.
• Dobrá rada stojí groš.
• Dobrá sliepka aj v žihlave vajcia nesie.
• Dobrá studňa v suchu vodu dáva; dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
• Dobrá známosť – hotové peniaze.
• Dobré bydlo psa pokazí.
• Dobre je zavčasu iskru udusiť.
• Dobre myšiam keď mačky doma nieto.
• Dobré slovo lepšie od peňazí.
• Dobré slovo láme diablovi kosti.
• Dobré svedomie je mäkká poduška.
• Dobré zrno zostane, ale plevu víchor uchytí.
• Dobrého koňa najviac bijú.
• Dobrého majstra každý nájde.
• Dobrého nehoden, kto zlého neskúsil.
• Dobrý chodec i zajaca by vybehal.
• Dobrý chýr beží a zlý letí.
• Dobrý kôň i na maštali kupcu nájde.
• Dobrý pisár i planým perom napíše.
• Dobrý s každým dobre vyjde.
• Dobrým zaobchádzaním i hovädo po ruke ti bude.
• Dočkaj času ako hus klasu.
• Dokiaľ je človek šťastný, má vždy dosť priateľov.
• Dotiaľ sa vystieraj kým ti perina stačí.
• Drž sa novej cesty a starého priateľa.
• Dupľom vyskoč, ale sa nepotoč.
• Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
• Dvakrát meraj a raz rež (strihaj).
• Hlad je najlepším kuchárom.
• Hladný ako mlynárova sliepka.
• Hladný kôň nevyhadzuje zadkom.
• Hneď sú myši smelšie, keď kocúr nie je doma.
• Hnev a jazyk drž na uzde.
• Hnev bez vlády málo vadí.
• Horúca polievka hubu obarí.
• Hovoriť striebro, mlčať je zlato.
• Hriešne peniaze idú do čerta.
• Huby jedz, ale meno im vedz!
• Chlieb hodený do vody sa vráti.
• Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.
• Chudoba cti netratí.
• Chudoba je prísná matka, ale má súcné deti.
• Chudobnému aj z prázdneho hrnca vykypí.
• Chudobnému veľa chýba, lakomému všetko.
• Chudobný človek nikde nenájde pravdy.
• Chytrosť žiadne čary.
• Chytrý všade dostane, a lenivý žiada.
• I na dobrej slivke grmla rastie.
• I v mladej hlave starý rozum sa nájde.
• I v pekle dobre, keď máš strýca diabla.
• Iný kraj, iný mrav.
• Iným pomáha, sám sebe nemôže.
• Išiel Jób po Jóba ostali tam oba.
• Jazyk nemá kosti, ale kosti láme.
• Jeden za duchom, druhý za bruchom.
• Jednému hladno, druhému chladno.
• Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
• Kapustu varia na hrade nie na hrnci.
• Kázal pán, musel sám.
• Každá vec má svoj čas.
• Každé hrable k sebe hrabú.
• Každý nech sa sám živí.
• Každý nech sám na seba hľadí, aký je.
• Každý sebe najlepšie praje.
• Keby nebol oddych, bol by vzdych.
• Keď dub padne aj pes ho preskočí.
• Keď má byť mokro, nech tečie.
• Keď nemáš koňí choď pešky.
• Keď neprší, aspoň kvapká.
• Keď nevieš plávať neskáč do vody.
• Keď sa v pohári majú, somára dvíhajú.
• Keď si sa chytil plávať, tak plávaj.
• Keď ti najlepšie chutí prestaň jesť.
• Kde Boh hospodári, tam sa dobre darí.
• Kde dlžoba, tam chudoba.
• Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.
• Kde je moc tam je i sláva.
• Kde je studienka, voda je hutnejšia.
• Kde nič nieto, tam ani smrť neberie.
• Kde nieto protivníka, tam niet bitky.
• Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
• Kde nieto žalobníka, nieto sudcu.
• Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
• Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.
• Kde sú pitky, tam sú aj bitky.
• Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenatískaj.
• Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia.
• Keď nemáš vína, napi sa vody.
• Keď vietor hvizdí, trasú sa stromy.
• Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.
• Kmotor nekmotor, z čerešne dole.
• Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
• Koho raz had uštipne, aj hlísty sa bojí.
• Koláče sa prejedia, chlieb nie.
• Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
• Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.
• Komu sa chce, ten môže; komu sa nechce, ani nemôže.
• Komu sa nelení, tomu sa zelení.
• Komu Pán Boh, tomu všetci svätí.
• Koniec dobrý, všetko dobré.
• Koňa sa pýtaš, či chce ovos?
• Košeľa z hodvábu, nevládzem od hladu.
• Kováč kuje klinec, kým je horúci.
• Krátká radosť, dlhá žalosť.
• Krava i vôl knihy majú, a predsa čítať neznajú.
• Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
• Kto často prisahá, tomu málo veria.
• Kto čím hreší, tým trestaný býva.
• Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
• Kto chce psa biť, palicu si nájde.
• Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.
• Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
• Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
• Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.
• Kto husto seje, kabát si derie.
• Kto chudobnému udelí, tomu pán Boh nadelí.
• Kto je skúpy ten je i hlúpy.
• Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí.
• Kto je živý, nech sa hýbe.
• Kto kúpil koňa berie aj uzdu.
• Kto krivo prisahá, toho Boh zabije.
• Kto má čas a čas čaká, čas stratí.
• Kto má deti, má žiaľ, kto má statok má škodu.
• Kto má peniaze, má poctivosť.
• Kto má rozum má všetko.
• Kto má vo vrecku, nemá v hlave.
• Kto mečom bojuje, mečom zahynie.
• Kto mlčí, ten svedčí.
• Kto mnoho hovorí mnoho cigáni.
• Kto mnoho vyberá, preberie.
• Kto mnoho začíná, málo dokoná.
• Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti.
• Kto nemá roboty, začne si klebety.
• Kto nemá v hlave, má v pätách.
• Kto nemá v hlave, v obchode nekúpi.
• Kto nemá zubov, nech jedáva kašu.
• Kto nemiluje robotu vždy svätí sobotu.
• Kto nerád kapustu to mrcha gazda.
• Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
• Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
• Kto nezačne, nedokončí.
• Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa ho bojí.
• Kto odkladá, mnoho si dokladá.
• Kto prútik neohýba, strom ťažko zohne.
• Kto prvej zožne, prvej zje.
• Kto raz poctivosť stratí, nikdo mu ju nenavratí.
• Kto sa bojí, nech nejde do lesa.
• Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.
• Kto sa hanbí, má prázdne gamby.
• Kto sa chráni i Boh ho ochráni.
• Kto sa má dobre, ešte lepšie žiada.
• Kto sa náhli, často sa prenáhli.
• Kto sa ohňa chráni, toho neopáli.
• Kto sa raz popáli, aj na studené fúka.
• Kto sa veľmi namáha, skoro ustane.
• Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží.
• Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
• Kto včas ráno vstáva, toho Pán Boh požehnáva.
• Kto veľa stojí zhrbatie.
• Kto vie trpieť, nevie panovať.
• Kto vydrží, ten vyhrá.
• Kto vysoko lieta, hlboko padá.
• Kým lenivý myslí, chytrý spraví.
• Kým múdry mudroval, sprostý vykonal.
• Lakomosť nemá dna.
• Lakomý o všetko príde.
• Láska hory prenáša.
• Lenivosť je matka núdze.
• Lenivosť mrcha, náhlivosť horšia.
• Lepší Pán Boh daj! ako zdravý buď!
• Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.
• Lepší zlata kus ako z olova hus.
• Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba.
• Lepšia záplata ako diera.
• Lepšie dačo znať, ako mnoho mať.
• Lepšia je hodinka na rozmýšľanie, ako rok na banovanie.
• Lepšie je piť vodu v čase radosti, ako víno v čase smútku.
• Lepšie kus rozumu ako palica na snahu.
• Lepšie chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji.
• Lepšie jeden múdry, ako tisíc bláznov.
• Lepšie niekedy, ako nikdy.
• Lepšie rozumom ako kolom.
• Lievikom rozum nikomu nenaleješ.
• Lepšie sa varovať ako banovať.
• Ľahko je dávať z cudzieho.
• Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
• Ľahký nábytok, ľahký rozbytok.
• Ľahšie je zhubiť, ako spraviť.
• Ľahšie stráviť, ako zarobiť.
• Mačku vo vreci nekupuj.
• Maj každý deň za posledný.
• Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.
• Malý žobrák chodí s veľkou palicou.
• Márnotratnému ani bane nepostačia.
• Mierne žitie, dlhé žitie.
• Mladému sa svet usmieva.
• Mladý sa má vyspať i na ľade.
• Mlčanlivosť zlato prináša.
• Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
• Mnoho jedál, mnoho nemocí.
• Mnohých sa raď, jedného sa drž.
• Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.
• Mýliť sa je ľudské.
• Myslieť si môžeš čo chceš, ale na reči si daj pozor.
• Na cudzej koži ľahko bubnovať.
• Na dobrého koňa netreba bič.
• Na jar zamaž v jeseni zapráš.
• Na múdrych ľuďoch stojí svet a na bláznoch tma.
• Na nový rok o slepačí krok.
• Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.
• Na peniazoch čert sedí.
• Na zajtra je len hnev dobré odkladať.
• Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.
• Načo krave rozum keď seno vidí.
• Najhoršie koleso najviac vŕzga.
• Najskôr užuj, potom jedz.
• Naber každé slovo na vážku.
• Neboj sa malej misky, ale malého hrnca.
• Neboj sa toho, kto hrozí mnoho.
• Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.
• Nedoučenec od kata horší.
• Nedúchaj do každej kaše.
• Nedvíhaj si vyššie nos, ako hlavu.
• Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú.
• Nechváľ deň pred večerom.
• Nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu.
• Nejeden večerom plače, kto sa smial ránom.
• Nejedz horúce, hubu si spáliš.
• Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.
• Nemý hluchému nepomôže.
• Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým za dobré.
• Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej palice.
• Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol.
• Nepchaj prsty do osieho hniezda.
• Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
• Nevysmievaj neboráka nevieš, čo ťa zajtra čaká.
• Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
• Nie je všetko Písmo sväté, čo ľudia hovoria.
• Nie každý je súci do vojny, čo vie kričať.
• Nie vždy toho koláč, komu sa pečie.
• Nikomu nemôžeš nazrieť do srdca.
• Nová metla dobre metie.
• O chudobného nik nestojí.
• O chudobného sa každý otrie.
• Od planého vtáka, planý spev.
• Od včely med, od hada jed.
• Od veľa rečí hlava bolí.
• Odriekaného chleba najväčší kus.
• Oheň sa rozmnožuje, povesť sa roznáša.
• Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, bo keď budem Jano, neohneš ma mamo.
• Opitý sa aj starej vŕbe pokloní.
• Osa lichá len do sladkej hrušky pichá.
• Oženiť sa, to nie je chleba požičať.
• Pán Boh dopustí, ale neopustí.
• Pán Boh má palicu na každú opicu.
• Pán Boh nikoho za vlasy do neba neťahá.
• Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany.
• Pekná hlavička, len škoda že je prázdna.
• Pes aj na svätého zabreše.
• Pes psovi zná najlepšie blchy vyberať.
• Plešivému chytro hlavu umyješ.
• Po akej ceste ideš, tam prídeš.
• Po daždi zas slnko svieti.
• Pod nízkou povalou nevyskakuj.
• Pod sviečkou býva najväčšia tma.
• Pole má oči, les uši, správaj sa všade, ako sa sluší.
• Pomaly ďalej zájdeš.
• Posaď žobráka za stôl, aj nohy naň vyloží.
• Potlačaj hnev, už kým je malý.
• Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje.
• Poznáš po vrave, čo jesto v hlave.
• Pozri okom, kým máš po kom.
• Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.
• Práca chváli majstra.
• Práca chvatná, málo platná.
• Práca odkladaná nebýva dokonaná.
• Pravda na veky trvá.
• Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
• Prázdny sud najviac duní.
• Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
• Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.
• Pri mastnej kuchyni i ten pes je tučný.
• Priatelia buďme, dlhy si plaťme.
• Príčina a výhovorka sa vždy nájde.
• Prílišná dobrota – hotová žobrota.
• Proti prúdu ťažko plávať.
• Proti vetru sa šťať nedá.
• Prudké skoky nie vždy sa daria.
• Prvá vina odpustená, druhá hrešená, tretia bitá.
• Pýcha na ulici a bieda v truhlici.
• Radšej po dobrom ako po zlom.
• Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie.
• Ráno je múdrejšie večera.
• Raz do roka i v pekle hostina býva.
• Robota nie je zajac, neutečie.
• Rovný rovného si hľadá.
• Rozkázal pán psu a pes chvostu.
• Rozumne hovor a statočne rob.
• Ruka bez roboty upadá do psoty.
• Ruka ruku myje.
• S druhým sa raď a sebou sa riaď.
• S mocným sa nebor a s bohatým sa nesúď.
• S planým mužom je zle, bez neho ešte horšie.
• S poctivosťou najďalej zájdeš.
• Samému ani jesť nechutí.
• Skôr chudobný udelí ako bohatý.
• Skúpy dvakrát kúpi.
• Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
• Sladšie je dať, ako brať.
• Slúži za groš i čertu i pánu Bohu.
• Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí.
• Sľubujete hory-doly a nepodáte pohár vody.
• Smrť všetko vyrovná.
• Soli, korenia a žartu iba po troche treba.
• Sova sovu nájde keď slniečko zájde.
• Spolky čertove volky.
• Sprosták nikdy dobre nenarobil.
• Srdiečko by povedalo, ale ústa nechcú.
• Staré hriechy nespomínaj.
• Starého psa nenaučíš novým móresom.
• Starý robí viac rozumom jako rukami.
• Steny majú oči a múry uši.
• Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe.
• Svetská sláva, poľná tráva.
• Sýty hladnému neverí.
• Šanuj si, kým máš.
• Škoda krásy, keď rozumu nieto.
• Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až sa ucho odtrhne.
• Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až zavedú vodovod.
• Tak žime, aby bolo aj chleba aj neba.
• Ten dostane teľa aj z jalovej kravy.
• Tichá voda brehy myje.
• To je taký prorok, čo švábku jedáva.
• Ťažšie privykať ako odvykať.
• Ľahšie privykať, ako odvykať.
• Učený nikto z neba nespadol.
• Usilovnosť všetko premôže.
• Ustatej kobyle aj chvost je tažký.
• Uži čo máš a kým máš.
• Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.
• Ústa človeka všade dovedú.
• V noci každá krava čierna.
• Vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.
• Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
• Večerný hosť nerád odchodí.
• Vek premení srsť, ale nie náturu.
• Veľkej sile i železo i skala popustí.
• Viac otrúb namelie jazykom ako sto mlynárov.
• Viac ver svojim očiam jako ľudským rečiam.
• Voda len pre žaby a baby.
• Všede dačo jest, a všade dačo chýba.
• Všetko má svoj čas.
• Vtedy zapáľ svetlo, keď je tma, vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.
• Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč.
• Z holej dlane nevyžiješ.
• Z holých rúk ešte nikto nezbohatol.
• Z mnohých kvapiek býva príval.
• Za dobré nečakaj dobré.
• Za korunu si nechá koleno prevŕtať.
• Za málo peňazí málo muziky.
• Zabudol vôl, že teľaťom bol.
• Zametaj si pred vlastným prahom!
• Zatiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
• Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
• Zlá zelina sa musí s koreňom vytrhať.
• Zlé zo zlého sa snuje.
• Znosil ho, že by ani pes kus chleba od neho nevzal.
• Zo slamy bude len sečka.
• Žena, zlatý stĺp v dome.
• Ženu a plátno dobre kupovať pri svieci.
• Žeravý uhoľ páli, koniec dielo chváli.

Slovenské porekadlá (výber)

• Mať čo v malíčku.
• Za dobrotu čakaj len žobrotu.
• V tom je pes zakopaný.
• Kto mnoho vyberá, preberie.
• Všetko zlé je na niečo dobré.
• Chudobný ako kostolná myš.
• Nevidieť si ďalej od nosa.
• Uzrieť svetlo sveta.
• Vyrovnať si s kým účty.
• Z kroka na krok.
• Nevidieť ani na krok.
• Po bitke je každý generál.
• Ísť priamo (rovno) k veci.
• Najhorší je začiatok.
• Vytiahnuť posledný tromf.
• Vychytať muchy.
• Triasť sa ako osika (huspenina, prút, list).
• Pomaly ďalej zájdeš.
• Hrbatého len hrob narovná.
• Kde sa dobre žije, tam sa aj pivo pije.
• Čas všetko ukáže.
• Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.
• Pristrihnúť krídla.
• Držať sa niekoho ako kliešť.
• Pustiť si jazyk na špacírku.
• Ani ryba, ani rak.
• Nikomu nelietajú pečené holuby do úst.
• Opatrnosť – matka múdrosti.
• Kto seje vietor, žne búrku.
• Dôveruj, ale preveruj.
• Dostať sa niekomu do pazúrov.
• Darovanému koňovi nepozeraj na zuby.
• Na kvapku medu sa chytí viac múch než na sud žlče.
• Byť v koncoch.
• Nechváľ deň pred večerom.
• Povedať bez obalu.
• Rozdávať niečo plným priehrštím.
• V zdravom tele zdravý duch.
• Po zuby ozbrojený.
• Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ty im.
• Ukázať komu dvere.
• Čítať medzi riadkami.
• Mrmlať si čo popod nos.
• Vypáliť niekomu rybník.
• S chuťou do toho, pol je hotovo.
• Peniaze svetom vládnu.
• Skúsenosť je matka múdrosti.
• Čo sa stalo, už sa neodstane.
• Kôň má štyri nohy a predsa potkne.
• Hlad je najlepší kuchár.
• Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
• Má o koliesko viac, alebo menej.
• Kto včas dáva, dvakrát dáva.
• Vyložiť dušu na dlaň.
• Zomierať od hladu.
• Byť piatym kolesom na voze.
• Zdanie klame.
• Železo sa musí kuť za horúca.
• Kto šetrí, má za tri.
• Odísť s ovisnutým nosom.
• Držať jazyk za zubami.
• Zbaliť svojich sedem slivák.
• Zabuchnúť (zavrieť) komu dvere pred nosom.
• Mýliť sa je ľudské.
• Ísť proti prúdu.
• Povedz mi s kým chodíš, a ja ti poviem, kto si.
• Oko za oko, zub za zub.
• Za nič na svete.
• Pravda vyjde najavo.
• Ráno je múdrejšie večera.
• Zahryznúť si do jazyka.
• Žarty nabok (bokom)!
• Odhodiť masku.
• Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
• Babka k babke budú kapce.
• Každý má svojho koníčka.
• Ísť hlavou proti múru.
• Mať zviazané ruky.
• Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina.
• Môj dom – môj hrad.
• Vstať ľavou nohou z postele.
• Pod lampou býva najväčšia tma.
• Narodiť sa pod šťastnou hviezdou.
• Kam vietor, tam plášť.
• Nepliesť si pojmy s dojmami.
• Nemať fuky.
• Aká práca, taká pláca.
• Na tom mi figu záleží.
• Akoby bičom plesol.
• Čo na srdci, to na jazyku.
• Nová metla dobre metie.
• Bez práce nie sú koláče.
• Necítiť sa vo svojej koži.
• Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.
• Keď nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore.
• Chodiť spať so sliepkami.
• Robiť si ilúzie.
• Ísť s bubnom na zajace.
• Od kolísky až po hrob.
• Tichá voda brehy myje.
• Účel svätí prostriedky.
• Všetko má svoj čas.
• So založenými rukami čakať (sedieť).
• Odvážnemu šťastie praje.
• Protiklady sa priťahujú.
• Sláva je ako poľná tráva.
• To je iná kapitola.
• Ako kto zaseje, tak žne.
• Dobrý tovar sa sám chváli.
• My o vlku a vlk za humny.
• To nemá ani hlavu, ani pätu.
• Poslať koho do čerta.
• Čas všetko zahojí (vylieči).
• Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.
• Aké vrece, taká záplata.
• Na každú dieru sa nájde záplata.
• Zbitý ako pes.
• Do posledného písmenka.
• Kto sa bojí, nech nejde do lesa.
• Nič nového pod slnkom.
• Bližšia košeľa ako kabát.
• Bieda (psota) majster.
• Nemať ani poňatia o čom.
• Aká matka, taká Katka.
• Jablko nepadne ďaleko od stromu.
• Lámať ľady.
• Mať srdce zo zlata.
• Nehovor hop, kým nepreskočíš.
• Loviť v kalnej vode (v mútnych vodách).
• Opitý ako snop, do nemoty, pod obraz boží.
• Za málo peňazí málo muziky.
• Ruka v rukáve.
• Mať prsty v niečom.
• Prísť veci na koreň.
• Všetkého veľa škodí.
• Bieda všetkému naučí.
• Trpezlivosť ruže prináša.
• Hovoriť striebro, mlčať zlato.
• Ceriť zuby.
• Čo sa rado máva, to sa rado háda.
• Pre samé stromy nevidieť les.
• Vyhodiť si čo z hlavy.
• Lámať si hlavu (s čím, nad čím a na čom).
• Stáť nekresťanské peniaze.
• Dostať sa do šlamastiky.
• Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
• Tam, kde nechodí lekar, tam chodí Slnko.
• Visieť na vlásku.
• Bez vetra sa ani lístok nepohne.
• Cítiť sa ako v siedmom nebi.
• Vyspávať opicu.
• Dva razy meraj a raz strihaj.
• Dostať sa z blata do kaluže.
• Vyskočiť z kože (od zlosti, hnevu).
• Vsadiť všetko na jednu kartu.
• Jednou ranou zabiť dve muchy.
• Stratiť reč.
• Lepší vrabec v hrsti, ako zajac v chrasti (ako holub na streche).
• Kto mlčí, ten svedčí.
• Aj malé ryby sú ryby.
• Vyviesť koho z miery.
• Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.
• Práca chvatná, málo platná.
• Mať kamenné srdce.
• Vlasy mu stoja dupkom.
• Kto sa pýta, ten sa dozvie.
• Mnoho kriku pre nič.
• Odkryť svoje karty.
• Hľadať ihlu v kope sena.
• Mať čoho plné zuby (vyše hlavy, po krk).
• Dobrá vôľa všetko zdolá.
• Jedna lastovička nerobí leto.
• Byť sám sebe pánom.
• Domček (zámok) z karát.
• Prišiel na psa mráz.
• Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.
• Bojovať proti veterným mlynom.
• Zvyk je železná košeľa.
• Klin sa klinom vybíja.
• Prijať koho z otvoreným náručím.
• Lietať v oblakoch.
• Aj krava raz bola teľaťom.
• Spustiť kotvu.
• Muž proti mužovi.
• Robiť (drieť) do úmoru.
• Liezť komu na nervy.
• Ako si kto ustelie, tak bude spať.
• Zakázané ovocie chutí najlepšie.
• Šťastie v hre, nešťastie v láske.
• Za rána, za rosy najlepšie sa kosí.
• Byť drevený (ľavý).
• Daj sa mi svete!
• Hádzať iskry.
• Pchať nos do všetkého.
• Mať mäkké srdce.
• Povoliť uzdu.
• Lepší havko ako bravko.
• Od hlavy až po päty.
• Mať posledné slovo.
• Oči sú zrkadlom duše.
• Kto sa bojí, neobstojí.
• Ísť husím pochodom.
• Aký požičaj, taký vráť (vrác).
• Hodiť komu rukavicu (do tváre).
• Oddeliť kúkoľ od pšenice.
• Nie je všetko zlato, čo sa ligoce (blyští).
• Lepšie niečo ako nič.
• Vážiť každé slovo.
• Robiť niečo revolučne a nie evolučne.
• Stará láska nikdy nehrdzavie.
• Umývať hlavu komu.
• Podáš im prst a zhltnú ti celú ruku.
• Potme je každá krava čierna.
• Dostať sa do slepej uličky.
• To je nad slnko jasnejšie.
• Ide to ako po masle.
• Vyliež na strom je ľahšie ako z neho zlieť.
• Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin.
• Sedieť ako na ihlách.
• Prichytiť koho pri čine.
• Akoby hrach na stenu hádzal.
• Čo ťa nepáli, nehas.
• Liať vodu do mora.
• Nikto učený (múdry) z neba nespadol.
• Viac hláv viac rozumu.
• To je jasné ako facka.
• Aký pán, taký krám.
• Zo zatvorenými očami.
• Žiadne (nijaké) ale.
• Vedieť čo ako otčenáš.
• Trafená hus zagága.
• Strach nie je nikdy dobrý radca.
• Podobať sa vajce vajcu.
• Ani prstom nepohnúť.
• Byť niekde ako doma.
• Priviesť koho k rozumu.
• Zahrať niečo do autu (ofsajdu).
• Z reči sa nenaješ.
• Aj zajtra je deň.
• Kto skôr príde, ten skôr melie.
• Leje ako z krhly.
• To je pekný vtáčik.
• Na jazyku med, v srdci jed.
• Pes, ktorý breše, nehryzie.
• Mať to v krvi.
• Ísť plnou parou.
• Neustúpiť ani o krok.
• Urob niečo ľavou zadnou.
• Padnúť (stáť) ako uliate alebo sedí to ako riť na šerbel.
• Žalúdok sa mi dvíha (obracia).
• Čierna ovca rodiny.
• Prilievať olej na oheň (do ohňa).
• Pozerať na čo cez ružové okuliare.
• Vidieť niekomu do karát.
• Rozhýbať všetky páky.
• Udávať tón.
• Dať košom.
• Hrať sa z ohňom.
• Stáť na vlastných nohách.
• Zaklepať na drevo.
• Ísť z extrému do extrému.
• Slovo robí muža (chlapa).
• Dobrého nikdy nie je dosť.
• Hrať sa na hlupáka.
• Každý sa učí na vlastných chybách.
• Vypustiť dušu (dušičku).
• Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
• Robiť komplimenty.
• Byť znalý sveta.
• Po smiechu býva plač.
• Byť na vážkach.
• S vekom rastie múdrosť.
• Ruka ruku umýva (myje).
• Jedným uchom von, druhým dnu.
• Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
• Byť v úzkych.
• Výnimka potvrdzuje pravidlo.
• Zraniť (zlomiť) komu srdce.
• Pribehnúť ako blesk.
• Kto nepracuje nech neje.
• Ťahať za jeden povraz.
• Cvik robí majstra.
• Topiaci sa aj slamky chytá.
• Nikto nie je bez chyby.
• To je stará (obohratá) pesnička.
• Mať peňazí ako pliev.
• Dobrého veľa škodí.
• Stratiť hlavu.
• Trafiť do čierneho.
• Priložiť ruku k dielu.
• Najprv pláca, potom zabáva.
• Byť samé ucho.
• Na každého sa nájde palica.
• Prísť ako na zavolanie.
• Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme.
• Ležať (spať, odpočívať) na vavrínoch.
• Spať ako drevo (zabitý.
• Ako prišlo, tak odišlo.
• Ísť slimačím tempom.
• Byť ako kôl v plote.
• Brať na seba riziko.
• Je naliaty ako doga.
• Spáliť (popáliť) si prsty.
• Hodiť do flintu do žita
• Mať sa na pozore.
• Priviesť koho na svet.
• Pomôž si človeče, pán Boh spolu.
• Koniec dobrý, všetko dobré.
• V núdzi poznáš priateľa.
• Ak chceme zbierať med, nekopeme do úľa.
• Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
• Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
• Vziať nohy na plecia.
• Drieť ako kôň (vôl).
• Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojim priateľom.
• Žiť na cudzie útraty.
• Čert nikdy nespí.
• Slabá stránka koho.
• Kto chce uloviť veľkú rybu, musí si najprv nájsť rybník.
• Risk je zisk.
• Čas sú peniaze.
• Zapustiť niekde korene.
• Byť s nervami na konci.
• Vyvaľovať oči.
• Raz za uhorský rok.
• Spočítať (si) na prstoch.
• Čas hojí (všetky) rany.
• Príležitosť robí zlodeja.
• Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
• Topiť sa v peniazoch.
• Vziať si čo do hlavy.
• Vedieť chodiť v čom.
• V jednote je sila.
• Jablko nepadne ďaleko od stromu.
• Vidieť všetkých svätých.
• Nikdy nie je neskoro.
• Stoj čo stoj.
• Držať sa maminej sukne.
• Lepšie podobrotky ako pozlotky.
• Achillova päta.
• Hrať komu do karát.
• Zíde z očí, zíde z mysle.
• Človek sa učí do smrti (celý život).
• Vyhadzovať peniaze von oknom (do vetra).
• Každý je kováčom svojho šťastia.
• Nechať koho v štichu.
• Všetky cesty vedú do Ríma.
• Z času na čas.
• Ako si kto ustelie, tak si ľahne.
• Vyhodiť si z kopýtka.
• Vyčistiť komu žalúdok.
• Toto je kameň úrazu.
• Zlé jazyky.
• Robiť z núdze cnosť.
• Sedieť na dvoch stoličkách.
• Šaty robia človeka.
• Aj steny majú uši.
• Cítiť sa ako ryba na suchu.
• Vyjsť na psí tridsiatok.
• Vylievať si srdce.
• Štastie sa skladá z 90 % práce a 10 % skutočného šťastia.
• Tárať do vetra (dve na tri).
• Z malej iskry veľký oheň chýba.
• Narazila kosa na kameň.
• Ísť svojou vlastnou cestou.
• Mať plnú hlavo čoho.
• Byť premočený do nitky.
• Byť mechom udretý.
• Žiť na voľnej (veľkej) nohe.
• Husia koža.
• Vyťahovať za koho horúce gaštany z ohňa.
• Toto je pole neorané.
• Zaťať zuby.
• Každá minca má svoj rub i líce.
• Byť niekomu na vlas podobný.
• Vzduch je čistý.
• Kocky sú hodené.
• Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.
• Strach má veľké oči.
• Búrka v pohári vody.
• Stratiť niť (rozhovoru).
• Nechať voľnú ruku komu.
• Proti gustu žiaden dišputát.
• Odísť zo sveta.
• Nastaviť niekomu pascu.
• Byť vo svojom živle.
• Opatrnosť nikdy nie je dosť.
• Každý je strojcom svojho šťastia.
• Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
• Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde.
• Pil – zomrel, nepil – zomrel.
• Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
• Žobrák žobrákovi najviac závidí.
• Sprostého postrč, múdremu povedz.
• Láska, dlžoba a smrad nedajú sa zatajiť.
• Choď sa pozrieť do zrkadla, uvidíš tam čerta.
• Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
• Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.
• To ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
• Vtedy sa pánboh raduje, keď muž so ženou tancuje.
• Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
• Čo sa človek natrápi, kým umrie.
• Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj milovníkovi slovenskej ľudovej slovesnosti Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral a rozdelil podľa vlastností. Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov. Adolf Peter Záturecký narodený 25. november 1837, Liptovská Sielnica bol slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník, šľachtic. Zaoberal sa zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti, odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov. Zaoberal sa aj zbieraním rečovej slovnej zásoby, prispel Slovenskou mluvnicou obsahujúcou gramatické poučky. Roku 1877 – 1879 vydával a redigoval u Filipa Macholda v Banskej Bystrici časopis Evanjelická škola. V rukopise zanechal zoznam názvov obcí Liptova a Turca. Autor pedagogických a ľudovýchovných článkov, ktoré publikoval v dobových novinách a časopisoch. Zostavil pedagogické učebnice, didaktizujúce a gratulačné verše pre deti. Adolf Peter Záturecký zomrel 1. júla 1904 v Brezne.

To, čo sa nepodarilo veľkopodnikateľovi Poórovi v Poltári, vyšlo lučenskej firme R-GLASS Trade v Katarínskej Hute (okr. Poltár). V sklárňach s vyše 170-ročnou históriou spojazdnili jedinečnú taviacu pec, ktorá pracuje na báze kyslíka a plynu a znižuje emisie na minimum. Nadviazali na tradíciu a zameriavajú sa na výrobu pohárov bez stopky. Šikovní sklárski majstri sa pustili aj do tradičnej ručnej tvorby. O výrobky z Huty je záujem aj v Indii, Libanone, Egypte, Taliansku, Kanade či v USA. 

Skláreň v Katarínskej Hute

Skláreň v Katarínskej Hute bola založená v roku 1841 a je najstaršou fungujúcou sklárňou na Slovensku. Od roku 2014 prešla kompletnou modernizáciou zameranou najmä na tavenie skla, do prevádzky bola spustená najnovšia pec typu OXYFUEL. Nadviazali na tradíciu a zameriavajú sa na výrobu pohárov bez stopky. Šikovní sklárski majstri sa pustili aj do tradičnej ručnej tvorby. O výrobky z Huty je záujem aj v Indii, Libanone, Egypte, Taliansku, Kanade či v USA. V rámci Slovenska distribuujú hlavne reštauračný sortiment. Kapacita je 1,2 milióna kusov skla a 300- až 500-tisíc kusov lisovaného skla mesačne.

Najlepší inšpirujú

Žiaci rôznych škôl sa zúčastňujú a inšpirujú exkurziami vo firme R-glass Katarínska Huta. Žiaci sa stávajú priamo účastníkmi výroby krásnych výrobkov zo skla. Je to pre nich veľký zážitok vidieť celý výrobný proces. Poďakovanie patrí vedeniu firmy p. Riečicovi za exkurziu a darčeky spolu s občerstvením pre deti a p. učiteľky.

Kľúč k úspechu slovenského Baťu

Myslenie a konanie majiteľa sklární v Katarínskej Hute (okres Poltár) slovenského Baťu Jána Riečicu:

• Dobrovoľne si dal najnižší plat spomedzi približne 200 zamestnancov.
• Šťastie objavil v tom, keď rozdáva a nie keď prijíma.
• Zamestnáva množstvo Rómov, ktorí sú hrdí, že im dal prácu.
• Nikto nič nekradne. Každý si môže zobrať čo len chce a napíše to na papierik. Týmto opatrením sa skončilo s krádežami.
• Zamestnanci vedia, že keď niečo zoberú škodia samým sebe.
• Ján Riečica často pripomína, že v skutočnosti sú sklárne ich a nie jeho, pretože bez nich by bol ničím.
• Keď dôjdu zamestnancovi z vážneho dôvodu peniaze môže si požičať bez akéhokoľvek úroku a keď pracuje poctivo nemusí ich vrátiť.
• Sklárne na noc nezamykajú. Nie je dôvod.
• Výrobky putujú najmä do zahraničia, o poháre prejavili záujem už aj v Indii a Egypte.

Ján Riečica: „Skutočný pokrok je pokrok mravný. Etika a morálka je kľúčom k úspechu a napredovaniu.“

Upečte si tradičný chlieb s vôňou a chuťou domova, ktorému sa nič nevyrovná. Nasledujte krok za krokom náš postup na pečenie čerstvého domáceho chleba. Domáci chlieb, treba vyskúšať, je skvelý.

Na domáci zemiakový chlebík potrebujeme:

• 1 kg hladkej múky
• 300 g varených zemiakov (v šupke), ošúpaných a nastrúhaných na jemno
• 2 lyžičky soli
• 3 lyžice octu
• 1 lyžica razce a toto dáme všetko do misy
• 1 kocku droždia

500 ml vlažnej vody ani menej ani viac droždia rozpustíme vo vlažnej vode a vlejeme do misy k ostatným surovinám. Vymiesime hladké nelepivé cesto a prikryjeme utierkou a necháme kysnúť 1 hodinu. Zoberieme cesto a rozdelíme na 2 polovice. Vyváľame 2 bochníky, dáme na plech a ponarezujeme z vrchu. Môžeme aj sypnúť kmin do zárezov, prikryjeme utierkou a necháme podkysnúť 20 min. Medzi tým rozohriať trúbu na 225 °C po 20 min. Ako podkysol chlebík odkryjeme a dáme do rozohriatej rúry a pečieme 225°C 15 min a potom stiahneme teplotu na 150°C a dopekáme 45 min. Po upečení ešte horúci chleba potierame vodou. Dobrú chuť, u nás sa za týmto chlebom len tak zapráši.

Požičať si peniaze nebolo jednoduché ani v minulosti. Ak človek nechcel naletieť úžerníkom alebo splácať vysoké úroky v bankách, nemal veľa možností. S geniálnym nápadom prišiel Samuel Jurkovič, ktorý v roku 1845 založil Spolok gazdovský.

Slovenský priekopník idey družstevníctva

9. februára 1796 sa narodil v Brezovej pod Bradlom priekopník družstevníctva na Slovensku, národný buditeľ, ľudovýchovný pracovník, divadelný organizátor, spolupracovník a zať J. M. Hurbana, člen Tatrína, podporovateľ Slovenskej národnej rady a učiteľ Samuel Jurkovič. Vzdelanie získal spočiatku v rodnej obci, pokračoval v dolnozemskom Rábe, Trnave, Bratislave, Banskej Bystrici (lýceum) a opäť v Bratislave (teológia). Jurkovič bol znalý tiež cudzích jazykov, konkrétne maďarčiny, nemčiny a latinčiny, študoval tiež francúzštinu a jazyk hudby, teda hru na klavíri (k tejto činnosti ho motivovala dcéra Jozefa Krupca).

V roku 1832 sa stáva učiteľom v Sobotišti, kde začal intenzívne spolupracovať s farárom Jánom Šulekom, s ktorým podľa Ľ. Batku st. tvorili tandem a spájal ich podobne smutný osud v podobe úmrtí detí a manželiek. Počas pôsobenia v Sobotišti si zobral sestru svojej nebohej manželky Júliu, ktorá taktiež zomrela. Aj napriek všetkému nešťastiu sa Jurkovič nenechal zlomiť. S Jánom Šulekom zakladali ľudové spolky, pomáhali ľuďom hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju.

Jurkovič nadviazal spoluprácu so Spoločnosťou česko-slovanskou a Ústavom reči a literatúry česko-slovanskej v Bratislave, kde sa spojil so štúrovcami. Štúrovskú literatúru podporoval a šíril v nitrianskej stolici, založil čitateľský spolok nitrianskeho seniorátu, ktorý sám finančne podporil. Podporoval Hurbana a komunikoval s národnými buditeľmi. Neveril však tomu, že Viedeň splní národnostné a sociálne požiadavky Slovákov a upozorňoval na to aj pred revolúciou. Privítal založenie Slovenských národných novín, zúčastňoval sa zasadania Tatrína a k vrcholovým momentom jeho života patrí spolupodieľanie sa na Nitrianskych žiadostiach (Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianske), založenie inštitúcie Slovenské národné divadlo nitranské a prvého družstva na európskom kontinente Spolku gazdovského.

Okovy feudalizmu

Nemali sme tu žiaden priemysel a v poľnohospodárstve pretrvávali poddanské vzťahy. Okovy feudalizmu stále spútavali naše obyvateľstvo. K tomuto všetkému si predstavte neúrody, hladomory, revolúciu, epidémiu cholery. V týchto podmienkach vyrastala mladá štúrovská generácia na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorá si uvedomovala, že ak chce zmeniť sociálnu situáciu a odstrániť biedu z každodenného života ľudí, nestačí len mať vlastný jazyk, vzdelávať a vychovávať k národnému cíteniu, ale musia vyriešiť aj nie veľmi dobrú hospodársku situáciu ľudí. K takémuto poznaniu dospeli aj mnohí ďalší dedinskí kňazi a učitelia, ku ktorým patril aj Samuel Jurkovič, učiteľ v Sobotišti.

Spolok gazdovský, Prvé úverové družstvo v Európe

Prvé úverové družstvo v kontinentálnej Európe pod názvom Spolok gazdovský založil Samuel Jurkovič 9. februára 1845 v Sobotišti. Svojim členom spolok poskytoval lacný úver z prostriedkov, ktoré vznikali pravidelným vkladaním úspor do družstevnej pokladne. Lacnejší úver pomohol členom, aby zlepšili svoje sociálne podmienky, neboli závislí od úžerníkov (úroky až 50 %) a ochránil ich pred exekúciou. Podľa stanov bol vklad 30 strieborných grajciarov a povinný týždenný príspevok 3 groše. Finančné prostriedky tvoril podielový kapitál, týždenné vklady a 6 % úrokov z pôžičiek. Hlavnými zásadami Gazdovského spolku bola dobrovoľnosť vstupu, svojpomoc, vzájomnosť a samospráva. Spolok napomáhal rozširovaniu vzdelania členov a vychovával ich v slovenskom národnom duchu. Spolok, založený na 6 rokov, mal neskôr až 60 členov. Funkcionári predseda, pokladník a účtovníci – boli volení na členských schôdzach. Predsedom po celý čas trvania spolku bol Samuel Jurkovič. Výročné členské schôdze sa konali ročne od apríla 1848, keď kapitál spolku dosiahol vyše 600 zlatých. Veľmi pekne túto potrebu pomáhať pozdvihnúť hospodársku situáciu vystihuje jeho citát zo Stanov Gazdovského spolku:

„Spolok gazdovský je tovarišstvo dobrovoľné, tím cílem založené, aby sa majetnosť, gazdovstvo, remeslá a vubec lepší stav gazdovství napomoci mohel.“

Mravne a čestne žiť

Členstvo bolo dobrovoľné a bolo viazané sľubom triezvosti. Boli stanovené prísne podmienky, za ktorých mohol žiadateľ získať úver (mravne a čestne žiť, vyvarovať sa alkoholu, nočnému túlaniu a hraniu v karty).

Inšpiratívny Samuel Jurkovič

Zložitá politická situácia v období Bachovho absolutizmu a po revolúcii v roku 1848 spolu s prenasledovaním národne orientovaného Jurkoviča viedli k tomu, že musel odísť do Prahy. Spolok gazdovský preto ukončil činnosť 28. januára 1851. Po svojom návrate sa Jurkovič pokúsil obnoviť jeho činnosť, onedlho ho však opäť rozpustili. Podľa vzoru spolku v Sobotišti boli v roku 1845 založené gazdovské spolky vo Vrbovciach, v Brezovej pod Bradlom, na Myjave a neskôr desiatky spolkov a družstiev po celom Slovensku.

Gazdovská myšlienka a význam pre svet

Význam Samuela Jurkoviča je dodnes inšpiratívny a aktuálny. Svetové krízy dokázali, že práve družstvá sú najodolnejšie voči nestabilite finančných trhov. Navyše medzi ľuďmi posilňujú mieru spolupatričnosti a solidarity. Družstvo nie je iba ekonomická bunka, a ako to dokázal aj Samuel Jurkovič, jeho zmysel spočíva tiež v kultivácii človeka, svojpomoci, spolupatričnosti a upevnení komunitárnych hodnôt. Družstevné princípy sú priamo-demokratické, samosprávne (jeden človek, jeden hlas), sú teda opakom autoritatívneho vedenia podniku. Pokračovateľmi myšlienky Samuela Jurkoviča boli v Nemecku a Rakúsku Raiffeisenky a v Čechách Kampelišky.

Starostlivosť o životné prostredie

Jurkovič tiež propagoval poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a ovocinárstvo s cieľom rozšíriť nové druhy viniča, ovocných stromov a moderných spôsobov obrábania pôdy. Jurkovič kultivoval okolitú prírodu a vysádzal stromy, zaoberal sa pestovaním nových plodín, v Novom Meste nad Váhom (vďaka pokusom s ničením buriny) zvýšil úrodu burgundského, o čom aj napísal samostatné dielo Bezpečné zakladanie vinohradov.

V Sobotišti zavádzal nové druhy plodín, vysádzal ovocné stromy, odvodnil močiar, vyčistil zanedbaný prameň, upravil celé okolie Sobotišta vysádzaním nových druhov stromov a taktiež masovej výsadby slovanského symbolu – lipy (pôsobil v tomto kontexte aj v Brezovej, Vrbovciach či Turej Lúke). Jurkovičove vysádzanie líp nasledovali aj jeho stúpenci. Spolok gazdovský prijal návrh vysadiť 120 stromčekov a  vysadili ich až 160 (vznikol háj zvaný Lipnica).

Propagácia myšlienky gazdovstva v Slovenskje národňje novini

Sobotišské družstvo bolo vzorom pre zakladanie iných podobných spolkov, pričom akúsi reklamu im robili Slovenskje národňje novini, ktoré vydával Ľudovít Štúr. Pred rokom 1948 bolo na Slovensku 809 úverových družstiev, 58 roľníckych vzájomných pokladníc, 39 živnostenských a občianskych úverových ústavov a 20 mestských sporiteľní s ôsmimi filiálkami a zberňami.

Slovenská banková asociácia (SBA)

„Spolok sa stal základom slovenskej bankovej sústavy. Jeho úlohou bolo jednak sprístupniť lacnejšie úvery, ale zároveň viedol k mravnosti,“ uviedla v správe pre médiá Slovenská banková asociácia (SBA).

Naši predkovia v minulosti pestovali konope siatu na ploche veľkej ako 31 000 futbalových ihrísk. Konope siate je pre človeka najužitočnejšia rastlina na svete. Pestovanie by vyriešilo mnohé problémy s energiami, drevom, zdravím, v stavebníctve, papierníctve, textile a poľnohospodárstve. Pestovaním technickej konopy siatej ide postaviť sebestačnosť celého štátu. Vieme sa konopou obliecť, liečiť, najesť, postaviť si dom, napnúť plachty na lodiach, vyrobiť auto, natankovať ju do auta, nakrémovať sa, vyrobiť plast, zachrániť svet.

Normy na Slovensku povoľujú pestovať iba odrody konope siatej, ktorá obsahuje menej ako 0,2 % psychoaktívnej látky THC. Nežiaducich vedľajších účinkov sa tak nemusíte vôbec obávať. Okrem zdravotníctva sa konopa siata hojne využíva aj v kozmetickom priemysle, potravinárstve a kedysi aj v textilnom odvetví. Bez povolenia rezortu zdravotníctva je možné pestovať odrody konopy siatej uvedené v Spoločnom katalógu rastlinných druhov, ktorý vydáva Európska únia. Aktuálne u nás pestuje konope viac ako 60 subjektov na ploche takmer 300 hektárov. S francúzskou odrodou konope siatej, ktorá je jednou zo 70 odrôd povolených pestovať v Európskej únii vyrastie až do výšky 6 metrov.

• Konopa siata je všestranne využiteľná ekologická plodina.
• Všetky výrobky sú stopercentne recyklovateľné a z rastliny sa úplne využijú všetky časti (vlákno, pazderie, semeno i prach z výroby).
• Konopný papier je svojou kvalitou neporovnateľný s bežným papierom.
• Karoséria prvého auta Henryho Forda bola z konopných vlákien.
• Predstavuje výnimočný národnohospodársky profit.
• Pestovaním technickej konopy siatej ide postaviť sebestačnosť celého štátu.
• Konope poznali Slovania skôr ako ľan.
• Konope stelesňovala plodnosť a bola požehnaním pre tehotné ženy.
• Je veľmi chutné. Keď ho rozlúsknete chutí ako mak.

Záchranné zázračné semienko. Imunita & zdravie & nasýtenie

Konope poznali Slovania skôr ako ľan. Konopné semienka boli jedným z piatich zŕn starovekej Číny a v dobách hladomoru v Európe boli dôležitým nutričným prvkom, ktorý ľuďom pomáhal prežiť kruté časy. Dokonale zasýti.

Až 70% imunitného systému sa nachádza v črevách

Semienko konope patrí medzi najkvalitnejšiu obživu na zemi a je bezkonkurenčne výživné. Konopa siata nie je napádaná hmyzom, a preto nebýva postrekovaná proti škodcom. Ďalšou výhodou konopných semienok je ich nízka alergénnosť v porovnaní s inými semienkami, ako je napríklad sezam. V oblasti prírodnej očisty neexistuje naozaj nič lepšie, než je vláknina. Nerozpustná konopná vláknina počas pohybu v črevách absorbuje vodu. Táto zmäkčuje stolicu a zároveň vytvára jej objem. Vláknina pri prechode tráviacim traktom ”očistí” hrubé črevo. Ďalšou výhodou je, že rozpustné a nerozpustné vlákniny sú výbornou podporou hrubého čreva, celkovo však objemná stolica pri posune tráviacim traktom doslova pomáha vymiesť hrubé črevo do čista. Táto vlastnosť vlákniny môže pomôcť pri normalizovaní a regulovaní funkcie čriev. Vyznačuje sa vysokým obsahom bielkovín (albumín a edestin), obsahuje všetkých 23 aminokyselín nachádzajúcich sa v prírode, z toho 8 esenciálnych (takých, ktoré si ľudské telo nevie vytvoriť samo), ktoré sa dopĺňajú do tela iba stravou.

Konopné semienko je prirodzeným zdrojom vitamínov A, B1, B2, B3, B6, B9, Snímka: produktyzkonope.sk C, D a E ďalej antioxidantov, vápnika, horcíka, draslíka, železa, fosforu a ďalších bioaktívnych látok. Zriedkavý je vysoký a ideálny pomer esenciálnych nenasýtených mastných kyselín omega 3, 6 a 9, ďalej potom fytosterolu, chlorofylu, lecitínu a vlákniny. 3 lyžice konopných semien dodajú dospelému človeku minimálnu dennú dávku všetkých potrebných živín. Majú príjemnú orieškovú príchuť.

Priemerné výživové hodnoty na 100 g: Energia 1235 Kj/ 294Kcal Tuky 1,1 g (nasýtené 0,4 g) Vláknina 23 g Bielkovina 55 g Soľ 0,03 g Sacharidy 4,8 g (cukry 4,4 g).

Konopné semienka nie sú pre tento svet nové. Ľudia ich konzumovali po tisícročia, sú obľúbené pre svoj veľmi vysoký nutričný profil.

Konopný olej – 20 až 30 krát zdravší ako olivový olej

Konopný olej má extrémne vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín. Jedna lyžica konopného oleja Vám a Vaším deťom dodá 2,5g Omega – 3 čo je 1,5 krát viac ako 100g lososa, 3 až 4 krát viac ako 100 g tuniaka alebo až neuveriteľných 20 až 30 krát viac ako lyžica slnečnicového či olivového oleja.

CBD olej – konopný zázrak z prírody

CBD je skratkou pre kanabidiol a patrí do skupiny látok nazývaných kanabinoidy, ktoré sa vyskytujú v konope. Ide o druhý najpoužívanejší kanabiniod na medicínske účely. CBD a THC majú k sebe chemicky blízko, avšak nesmieme si ich zamieňať. CBD narozdiel od THC nespôsobuje žiadne psychoaktívne účinky, preto je legálne takmer po celom svete. Keďže nemá na organizmus žiadne psychotropné účinky, ale naopak nespočetné množstvo zdravotných výhod, stal sa predmetom mnohých skúmaní.

Účinky CBD

Sú pozorované pozitívne účinky CBD na organizmus pri mnohých zdravotných problémoch. V poslednej dobe sa čoraz viac začína spomínať aj endokanabinoidný systém v našom tele, čo je sústava kanabiniodných receptorov. Podľa doterajších poznatkov má tento systém vplyv na náladu, pamäť, motorické funkcie, fungovanie imunitného systému, rozmnožovanie, rast kostí i vnímanie bolesti, chuti na jedlo či spánok. Hlavnou úlohou tohto systému je udržiavanie akejsi rovnováhy v organizme. Ak príde k narušeniu tejto rovnováhy, CBD pomáha v opätovnom navrátení do rovnovážneho stavu.

Kanabinoidy sú silné antioxidanty ľahko prenikajúce do tkaniva, vďaka čomu dokážu vstúpiť do centrálneho nervového systému a mozgu. Nepsychoaktívne kanabinoidy, medzi ktoré patrí aj CBD, sú skvelou voľbou, keďže vykazujú jedinečné antioxidačné vlastnosti bez vedľajších účinkov THC. Pričom antioxidačná sila CBD je podstatne vyššia než u vitamínu C alebo vitamínu E.

CBD zohráva veľkú úlohu pri ochrane mozgu. Dokáže zabrániť procesu starnutia, dokonca dokážu zvrátiť škodlivé účinky Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.

Pozitívne ovplyvňuje na nervový systém. Dokáže tak veľmi rýchlo a účinne potláčať symptómy depresie či úzkostných stavov. Vplýva aj na kvalitu spánku.

Je známy svojimi protizápalovými vlastnosťami a používa sa na zmiernenie bolesti, predovšetkým chronickej. Má antiepileptické, anxiolytické a antikonvulzívne účinky. Zmierňuje nevoľnosť.

Preukazujú sa pozitívne účinky CBD pri chorobách ako epilepsia, Crohnova choroba, roztrúsená skleróza, chronické bolesti, Parkinsonova choroba, infekcie odolné voči antibiotikám, diabetes, lupus, artritída, depresia, postraumatická stresová porucha, nádorové ochorenia i závislosť na drogách.

Konopná látka – pohltí takmer 100% UV žiarenia

Konopná látka dokáže pohltiť takmer 100% UV žiarenia. A keď sa potíte, tak sa liečivé prvky konope vstrebávajú do kože. Preto naši predkovia prakticky nepoznali čo je to rakovina kože. Konopná latka poskytuje teplo, mäkkosť a zároveň ponuka trvanlivosť a pevnosť akú len ťažko nájdeme u iných materiálov. Látka je silná, drží tvar, je vysoko odolná voči treniu a ťahu, má vynikajúcu stálosť farieb. Konopné vlákno zadržiava vzduch, vďaka čomu tkanina v zime hreje a v lete chladí.

Konopné stavby – EKO domy

Je 7x ľahší ako bežný betón, pričom je rovnako pevný. Nemusíme sa báť prasklín, pretože vďaka svojej pružnosti je 2,5x pružnejší ako bežný betón. Konopný betón vzniká spojením technického konope a betónovej zmesi. Po oddelení vlákna ostane z konope drevitá stonka tzv. pazderie, ktorá sa používa do stavebných zmesí ako izolant. Konopný betón má množstvo vynikajúcich vlastností. Stavba z neho dokáže „dýchať“, preto sa v nej netvoria plesne. Betón získa výborné tepelné a zvukovo-izolačné vlastnosti a je recyklovateľný. Navyše dom z konope je odolný voči škodcom, plesniam a ohňu. Výstavba prebieha rýchlo. Najprv sa postaví nosná drevená konštrukcia, ktorá sa „obloží“ dreveným debnením. Konopný betón je ľahší než klasický, preto sú nároky na pevnosť debnenia nižšie. Betónová zmes tvrdne rýchlo a už po dvanástich hodinách sa debnenie môže odstrániť. Rozvody vody a elektriny umiestnite už do nosnej konštrukcie a vyhnete sa neskôr ich zasekávaniu. Pomer pazderia pridávaného do betónu závisí od toho, či sa budujú vonkajšie alebo vnútorné steny, strecha alebo podlaha.

Pestovanie

• Spektrum výrobkov z konope je veľmi široké, dá sa z neho vyrobiť až 25 tisíc stopercentne recyklovateľných výrobkov.
• Naši predkovia v minulosti pestovali konope siatu na ploche veľkej ako 31 000 futbalových ihrísk.
• Pestovanie konope siatej má na Slovensku svoju históriu. Evidujeme, že okolo roku 1860 sa konope u nás siala na asi 20 000 hektároch!
• Pre našich predkov bola táto geniálna rastlina bežnou a neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.
• Všetky výrobky z konope sú stopercentne recyklovateľné.
• Stačí jej 8krát menej vody ako pri bavlne a vyrásť do šiestich metrov dokáže aj bez pesticídov, herbicídov a iných chemikálií.
• Ponúka obrovské množstvo možností využitia a to bez odpadu. Vieme sa konopou obliecť, liečiť, najesť, postaviť si dom, napnúť plachty na lodiach, vyrobiť auto, natankovať ju do auta, nakrémovať sa, vyrobiť plast, zachrániť svet.
• Jeden ár technickej konopy siatej vypestovanej za jednu sezónu poskytne toľko papiera ako 4 áre stromov vypestované za desiatky rokov. Kvalita samotného konopného papiera je neporovnateľná s bežným papierom.
• 1 hektár technickej konope vypestovaný za rok = 30 až 35 ton živej váhy. Tá sa následne suší na 12%. Predstavte si to ohromné množstvo z ktorého sa dá vyrobiť papier. Ten je neporovnateľne kvalitnejší ako bežný papier.

Chceš zmenu k lepšiemu? Skús obchodné desatoro návratu ku koreňom a k sebestačnosti.

1. Nepožičiavaj si peniaze od bánk & používaj platobné karty menej, viac hotovosť! Prestaň im dávať svoje peniaze.
2. Nauč sa získavať tovary výmenným obchodom / bartrom. Skús nepoužívať ich peniaze a postupne zistíš, koľko užitočných vecí vieš získať vďaka kontaktom.
3. Nakupuj lokálne – v miestnych obchodoch. Nechaj peniaze kolovať v tvojom meste a podpor lokálnu ekonomiku.
4. Vyhni sa veľkým obchodným reťazcom. Aká je skutočná hodnota cien z Číny? Inflácia! Zaplatíš to teraz, alebo neskôr, je to na tebe!
5. Vypestuj si doma toľko obživy, koľko môžeš a vieš. Záhradka na okne, balkónové záhradky alebo nejaká vonku. Objav znova kvalitu domácej obživy a staň sa viac sebestačným!
6. Kupuj aj používané veci, namiesto nových. Využívaj mieste bazáre, sleduj inzeráty, často sú tam veci zadarmo!
7. Začni obchodovať, vyrábaj a predávaj na lokálnom trhu. Buď produktívny člen spoločnosti. Choď za tým, čo ťa baví. Začni popri zamestnaní a postupne sa osamostatni.
8. Recykluj staré veci. Recyklovanie starých vecí na nový účel šetrí peniaze. Buď kreatívny a ohľaduplný k prírode.
9. Vyhýbaj sa obchodom s rýchlym občerstvením. Fast food obsahuje nízky obsah živín pre tvoj mozog a zvyčajne je nadnárodným majetkom.
10. Zapoj všetkých vo svojom okolí a susedstve. Zdieľaj svoju záhradu & spoznaj svojich susedov.